Zmätok
Dobrý deň
Mám 19 rokov a mojim problémom je, že už sa vôbec nevyznám sama v sebe. Ľudia ma vždy považovali za veselú a komunikatívnu, no taká vôbec niesom. Komunikovať a zároveň sa necítiť pod nátlakom dokážem iba s pár najbližšími ľuďmi. Som veľmi nerozhodná, všetkého sa obávam. V mojom živote všetko nabralo nejaký čudný smer. O týždeň mám talentové skúšky na vysokú školu, kvôli ktorej som ostala rok po maturite doma a nepríhlasila som sa na inú, lebo som vedela že toto chcem. Avšak dnes absolútne netuším, či to chcem a čo je horšie, vôbec neviem čo vlastne chcem. Bojím sa opätovného zlyhania, že ma opäť nevezmú a ja budem musieť ísť na inú školu. V noci nemôžem zaspať aj keď som unavená, následne vstávam neskoro a bez energie. Nemám chuť robiť veci, ktoré ma vždy bavili, nedokážem sa pre niečo nadchnúť, mám pocit, že vo všetkom, čo urobím, zlyhám. Občas sa aj na chvíľu pre niečo nadchnem, no je to iba chvíľkové, hneď to opadne. Cítim, že potrebujem niekoho náklonnosť, objatie, ale následne sa“zaseknem“, pretože sa bojím že sa na človeka príliš naviažem a potom sa sklamem. Kamarátov mám dosť, ale je len veľmi málo ľudí, ktorým dokážem dôverovať. Niesom so sebou spokojná, no keď mám šancu na zmenu, nevyužijem ju a potom si to vyčítam. Veľmi často premýšlam o ukončení života, ale nemám na to odhodlanie, neviem či našťastie alebo bohužiaľ. Som plná otázok, protikladov, mám v sebe zmätok, nevyznám sa vo vlastných pocitoch a viem, že takto to už ďalej nejde. Neviem, čo mám robiť, za odpoved pekne dakujem
Dobrý deň Dominika, zjavne prežívate obdobie pod tlakom okolností – a tento zrejme vyvolávajú očakávané talentovky. Vami popisované pocity sú pred takouto udalosťou prirodzené. Nemyslím, že máte momentálne čas uvažovať nad svojimi vzťahmi. Najbližší týždeň je asi potrebné nevenovať sa svojim pocitom, ale finišu pred talentovkami. Na pocity bude čas po nich, ak teda ešte nejaké nepríjemné pocity po absolvovaní skúšok zostanú (o čom pochybujem). Ak by však predsa len tieto pocity trvali ďalej je na mieste navštíviť psychológa, psychiatra asi nebude treba, lebo nič z toho čo popisujete nezaváňa duševnou chorobou.