História a súčasnosť

Zriadenie

Psychiatrická nemocnica Hronovce bola zriadená Ministerstvom zdravotníctva SR podľa zákona SNR č. 174/1989 Zb. dňa 18.12.1990 pod č.j.: 1841/1990 – A/III-6 od 1.1.1991.

Opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 3909/1991-A zo dňa 11.12.1991 sa s účinnosťou od 01.01.1992 zmenil spôsob financovania Psychiatrickej liečebne Hronovce z rozpočtovej na príspevkovú formu.

Ministerstvo zdravotníctva podľa Zákona SNR č. 518/1990 Zb. a Zákona SNR č. 277/1994 Zb. zmenilo dňa 01.02.1995 pod č. 301/1995-A s účinnosťou od 1.3.1995 túto zriaďovaciu listinu takto: Názov – Psychiatrická liečebňa Hronovce, sa mení na názov Psychiatrická nemocnica Hronovce. Predmetom činnosti je poskytovanie špecializovanej ústavnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti pacientom s psychickými chorobami a poruchami. Psychiatrická nemocnica Hronovce je štátnou príspevkovou organizáciou, zriadenou na poskytovanie zdravotníckych služieb, hospodáriaca v zmysle zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov a podľa svojho rozpočtu. Rada nemocnice bola zrušená na základe rozhodnutia ministra zdravotníctva SR č. 1979/1999 zo dňa 14.4.1999, zaslané prípisom č.1083/99/-OPM/KA zo dňa 14.4.1999.

Počiatky psychiatrickej starostlivosti v Hronovciach

História pobytu psychiatrických pacientov v obci Lekér, Čajakovo, Hronovce – to sú všetko synonymá – sa datuje od r. 1951. V tom čase sa skončili pseudoidylické snahy o psychiatrickú rehabilitáciu formou rodinnej opatery. V naivných predstavách laických manažérov vtedajšej spoločnosti, predstavovala rodinná opatera rezervoár pracovných síl a súčasne prekážku v združstevňovaní. Preto prišlo politické rozhodnutie o jej zrušení a všetci pacienti z rodinnej opatery boli stiahnutí a sústredení administratívne do tzv. rehabilitačných odbočiek. Boli to vlastne primitívne ubytovne so zanedbateľným hygienickým štandardom a pacienti sa využívali ako lacná pracovná sila na Štátnych majetkoch. Liečba častokrát spočívala vo fyzickom donútení k práci. Z počiatočných tridsiatich pacientov sa rozrástol ich počet koncom roku 1951 na 450. Zodpovednosť za psychiatrickú časť starostlivosti mal na začiatku existencie psychiatrie v Čajakove lekár nitrianskeho psychiatrického oddelenia tým, že raz do týždňa urobil vizitu pacientov. Kvalifikovaný personál neexistoval. Zariadenie malo najprv eufemický názov Rehabilitačné stredisko pre duševne chorých pri Štátnej nemocnici v Nitre so sídlom v Čajakove. Po roku dochádza k zmene v názve na Krajský ošetrovací ústav pre mozgove chorých v Čajakove. Až 18.3.1953 sa stal tento mozgový ústav samostatnou inštitúciou, samostatnou rozpočtovou organizáciou Krajského národného výboru v Nitre a od tohto dátumu sa počíta zrodenie zariadenia.

Dňa 18.3.1953 sa z detašovaného pracoviska v Nitre s honosným názvom Rehabilitačné stredisko pre mozgovo chorých pri štátnej nemocnici v Nitre, so sídlom v Čajakove stala samostatná rozpočtová organizácia pri KNV Nitra, Psychiatrická liečebňa v Čajakove. Pozostávala z centrály a rehabilitačných odbočiek. Dohromady na 450 postelí pripadalo 24 nekvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov, 1 vodič sanitky, 2 kuchári a 2 administratívni pracovníci.

Psychiatrická liečebňa v Čajakove v 60-tych rokoch

Spoločenský pohyb sa prejavil aj na zariadení. 60. roky videli už psychiatrickú liečebňu v Čajakove – Hronovciach, ako zdravotnícke zariadenie. V tom čase sa stala liečebňa zariadením ministerstva zdravotníctva. Začali sa hospodárske aj zdravotnícke revízie. Objavuje sa kvalifikovaný personál. Kým v päťdesiatych rokoch sa starali o pacientov ľudia, ktorí so zdravotníctvom nemali nič, alebo iba veľmi málo spoločné a aj keď si v závodnej škole práce osvojujú základné zdravotnícke znalosti, tak začiatkom šesťdesiatych rokov je tu už 20 kvalifikovaných SZP. Začiatky 60. rokov sa niesli v znamení budovania. Sprevádzkoval sa hlavný pavilón, čo viedlo k značnému zlepšeniu komfortu pacientov aj jeho hygienickej úrovne. Sparkoval sa areál, vybudovala sa kuchyňa, vybudovali sa športoviská, zaviedlo sa diétne stravovanie. Zriadilo sa oddelenie klinickej biochémie, rtg. pracovisko, gynekologická ambulancia, zubná ambulancia, prijal sa úväzkový ftizeológ. V hlavnom pavilóne, ktorý bol dimenzovaný na 210 postelí bolo však v r. 1966 vtesnaných 242 pacientov. Vo dvoch barakoch boli tiež poschodové postele pre ostatných pacientov do 350, pri 100% obložnosti. V tom roku bol v liečebni jeden atestovaný psychiater a 4 sekundári. Príchod sovietskych vojsk v r. 1968 privítala liečebňa podstatne lepšie vybavená akou bola na začiatku 60-tych rokov, celkove to však stále bola bieda. Na 350 postelí boli vtedy dvaja kvalifikovaní psychiatri 29 SZP a 15 NZP, 1 rehabilitačný pracovník a nebol ani jeden psychológ. Napriek veľkým nedostatkom, ktoré najviac pociťovali pacienti, treba konštatovať, že sa v tom čase už aj v Čajakove robí seriózna medicína. Bolo vidieť, že psychiatria v Čajakove sa zlepšuje; išlo hlavne o zlepšenie psychiatrickej rehabilitácie. Tiež na úrovni ošetrovateľstva dochádza k podstatnému, ako kvantitatívnemu tak i kvalitatívnemu zlepšeniu starostlivosti.

Zlepšovania personálneho vybavenia v 70-tych rokoch

Začiatok 70-tych rokov je v znamení zlepšovania personálneho vybavenia liečebne aj čo sa týka lekárov. Objavujú sa už kvalifikovaní psychiatri, skutočné psychiatrické osobnosti. Počet zdravotníckych pracovníkov sa zvýšil na 126, čo bolo už 50% naplnenie vtedajších merných schém pre zdravotníctvo.

Modernizácia a veľkorysá výstavba 80-tych rokov

Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sa zasa politicky otepľuje a otepľovanie získava ruský epiteton – glasnosť a perestrojka. Cíti to aj liečebňa. Osemdesiate roky sa nesú v znamení odborného nadšenia. Liečebňa sa moderne štrukturalizovala. Miesto starého sektorového systému, začínajú fungovať špecializované oddelenia. Pacientom sa začína vykať a telesné tresty sa už nevyskytujú. Vzniká oddelenie pre liečbu neuróz psychoterapiou. Vzniká úzka spolupráca s Kroměřížskym oddelením a profesorom Kratochvílom. Mnohé naše sestričky absolvovali výcvik u neho a dodnes to na nich vidieť. Rozvíja sa rehabilitácia. Zavádza sa systém otvorených dverí a tzv. semipermeabilných dverí. Experimentuje sa s rozličnými liečebnými metódami vrátane psychotroniky. Zavádza sa akupunktúra, robia sa atropín-skopolamínové šoky, postupne upadá inzulínová komatózna liečba do zabudnutia, zavádza sa komunitný systém, zavádzajú sa paralelné liečebné režimy, rozvíja sa rehabilitácia. V polovici 80-tych rokov začína vedenie nemocnice veľkorysú údržbu a výstavbu. Za tých pár rokov stačili uskutočniť výstavbu novej kotolne, vrátnice, bufetu, hydroglóbusu, základov AT pavilónu a súčasného nedostavaného AMO pavilónu, telefónnej ústredne, rekonštrukciu Lodenice a pod. Zasa bolo vidno, že liečebňa má gazdu.

Spoločenské zmeny v 90-tych rokoch

Poverený vedením liečebne bol MUDr. Hollý, ktorý sa v r. 1991 prihlásil do konkurzu na miesto riaditeľa. Liečebňa získava štatút Psychiatrickej nemocnice.

Súčasnosť

V súčasnosti Psychiatrická nemocnica v Hronovciach je zdravotníckym zariadením, ktoré má 310 postelí v cca 10 hektárovom areáli. O hospitalizovaných pacientov sa stará asi 245 zamestnancov. Má zavedený systém manažérstva kvality podľa európskej normy ISO 9001:2008. S nástupom roku 2010 je poverený vedením na dobu určitú MUDr. Marek Zelman. V priebehu roka 2010 sa stáva riaditeľom na základe konkurzu a je vymenovaný do funkcie riaditeľa.