zhoršenie psychiky
uzivatel dňa 1.6.2011
Dobrý deň Mám diagnostikovanú úzkostnú fóbickú poruchu s vážnou depresiou. Zhruba pred troma mesiacmi som začal užívať antidepresíva , konkretne citalopram teva 20 mg , ráno. , Popritom počas kritického prvého mesiaca podľa potreby na ukľudnenie lexaurin. Mal som veľký prebytok energie a tak som celý mesiac každý deň behal po horách , chodil na plaváreň, hrával futbal a to všetko v extrémných dávkach, čo sa pravdepodobne prejavilo na zdraví. Po mesiaci som bol u doktorky na kontrole a prihodila mi ešte trittico na večer, pretože som trpel nespavosťou, lexaurin som okamžite prestal užívať , pretože je návykový. Po týždni som začal lepšie spávať, síce som sa zobudil dva- tri krát za noc, ale hneď som zaspal, psychika išla hore a ja som sa začal cítiť dobre, potom však prišli zvýšené teploty a ja som sa postupne začal cítiť horšie, zistili mi miikroemboliu na pľúcach a ležím teraz v nemocnici, po antibiotikach a klesnutí teploty som sa začal cítiť zas dobre, plný energie a vitality, ale to trvalo len tri dni, lebo mi zas do toho skočila nejaká infekcia a teplota sa mi dvihla a zas sa začala u mňa prejavovať úzkosť a fóbické zmyšlanie , či to tu vobec vydržím, či ta teplota niekedy klesne, či sa z toho dostanem, proste zas úzkostné uvažovanie. Je to normálne? Musím tu siahať aj po lexaurine na večer už týdeň , lebo to napatie a neistota a strach je veľký a keď sa ináč nedá.. Chcem sa spýtať ako je možné, že sa takto obávam, keď beriem antidepresíva a zvlášť, keď som začínal cítiť dobre a aj veci ma začali baviť ako aj rozprávanie s ľuďmi atď? Potom prišla mikroembólia, ktorá sa vlečie a psychický stav mi klesol, že si musím pomáhať aj lexaurinom. Nebolo by na mieste po prekonaní choroby, ak sa to podarí vymeniť AD za nejake duálne ako napr. venlafaxin. , vzhľadom na to keď sa tie úzkosti takto vracajú, potom mám pochybnosti, že mi AD proste prestávajú tak šlapať.
MUDr. Marek Zelman dňa 3.6.2011
Dobrý deň., liečba depresívnych respektíve úzkostne depresívnych porúch je beh na dlhé trate, účinok antidepresív sa začína prejavovať po niekoľkých týždňoch užívania a v priebehu liečby môže tento efekt kolísať pod vplyvom vonkajších okolností i na vrub vlastnej dynamiky ochorenia, tri mesiace liečby sú relatívne málo na posudzovanie konečného efektu. Z hľadiska dlhodobej liečby platí pravidlo, že aj po dosiahnutí remisie (ústupe prejavov choroby) je potrebné užívať tzv. udržiavaciu liečbu ešte istú dobu, používa sa tu ale liek (či ich kombinácia), ktorý bol účinný v akútnom štádiu.
Vo Vašom prípade mi však k diagnóze nesedí prebytok energie v prvých mesiacoch, ktorý popisujete, hovoril ste o ňom so svojim psychiatrom? Prebytok energie je pri vážnej depresii totiž prakticky vylúčený, skôr býva prejavom iného typu ochorenia, pri ktorom sa striedajú prejavy depresie (spojenej s úbytkom energie) a hypománie až mánie (prejavujúcej sa práve jej excesom). Bolo by rozumné sa poradiť o tom so svojim lekárom.
S pozdravom
uzivatel dňa 3.6.2011
Rozmýšlal som aj o tom či ma tieto lieky nedostali do nejakej mánie. Citalopram je známy tým , že stimuluje a dokáže dodať energiu. Depresia tam ale rozhodne bola – bol tam pocit beznádeje , smútku, , nechuť komunikovať s kýmkoľvek, len čierne myšlienky, strach a suicidne myšlienky boli asi dva týždne od začatia liečby. Úkostné a fóbické uvažovanie ku mne sedí. Možno tá depresia pramenila z mojej úzkosti. Všimol som si, že po tritticu, ktoré je anxyolytické sa mi výrazne zlepšil stav a ukľudnil som sa. Ja som mal ten mesiac nulovú náladu, ale zas nemohol som obsedieť, stále som niečo potreboval robit, keď nie behať, tak aspoň chodiť, spávať som mohol len minimálne, no keď som sa zobudil, napriek odpornej nálade, som sa necítil ospalý, cítil som energiu , ale aj vyčerpanosť zároveň, ale to trvalo celý mesiac, po ňom prišlo už ukľudnenie a už som sa nepotreboval nejak naháňať. Občas mám pocit derealizácie a vzťahovačnosti. Som z toho zmatený , na druhej strane ja už teraz nemám pocit, že všetko je otočené proti mne, to si nemyslím, melancholická nálada je tam však citeľná, hlavne tu v nemocnici a pri výstupe telesnej teploty, ktorá mi kolíše vzhľadom na mikroembóliu, akonáhle klesne, mám lepšiu náladu a plno energie a ak sa dostanem z nemocnice, tak určite idem za svojou psychiatričkou.
uzivatel dňa 3.6.2011
ešte by som chcel dodať, že tá neschopnosť obsedieť pramenila skor z veľkej úzkosti a tú som zaháňal športovými aktivitami, samozrejme , že bol obrovský problém sa k ním prinútiť, keď som mal problém vobec ráno vystúpiť z postele, lebo som v tom nevidel nejaký zmysel, takže sila mojej vole tam hrala veľkú úlohu.