Vyvolávajú lieky proti depresii závislosť?

Táto otázka býva častá. Zvyknem na ňu odpovedať analógiami a príkladmi. Napríklad pokiaľ beta bunky pankreasu nedodávajú človeku dostatok inzulínu trpí jeho nedostatkom a má cukrovku. Pokiaľ mu dodávam inzulín tak dodávam organizmu niečo čo nemá a čo potrebuje. Je síce pravda, že súčasne cestou spätnej väzby „hovorím“ pankreasu že je inzulínu dosť a nemusí sa snažiť, ale bez jeho dodávky by to bolo horšie. Je teda diabetik závislý na inzulíne? Je. Avšak nie v zmysle drogovej závislosti. Iný príklad: Lieky na odstraňovanie úzkosti zo skupiny benzodiazepínov, napr. Diazepam. Pokiaľ ho budem organizmu pravidelne dodávať, tak v priebehu 6 týždňov môže začať indukovať tvorbu enzýmov, ktoré budú jeho účinok znižovať a preto bude potrebné dávku zvyšovať. Keď ho nebudem užívať, dostavia sa príznaky z odňatia – abstinenčný syndróm. Potom už nebudem „liečiť“ pomcou tohto lieku úzkosť, ale abstinenčný syndróm. Začína kolotoč drogovej závislosti. Alkohol, benzodiazepíny, analgetiká a rôzne iné psychotropné látky pôsobia priamo na receptory v mozgu. Antidepresíva nepôsobia priamo na receptory ale rôznym mechanizmom spôsobujú vyššiu koncentráciu mediátorov „komunikačných molekúl“ , ktorými si vymieňajú jednotivé nervové bunky informácie. Teda dodávajú mozgu niečo, čoho je nedostatok, podobne ako to bolo v prvom príklade s inzulínom. Človek, u ktorého boli antidepresíva typu SSRI indikované má serotonínu nedostatok. Keď ich prestane užívať, veľmi pravdepodobne sa tento nedostatok znovu prejaví. Takže odpoveď na Vašu otázku: Antidepresíva nevyvolávajú závislosť typu drogovej závislosti, ale vysoko pravdepdobne sa po ich vysadení, za nejaký čas, znovu prejavia príznaky pôvodného ochorenia. k.h.