Urobila som dobre?
uzivatel dňa 13.10.2009
Dobrý den, som matkou 21 rocneho syna, ktorý cca 1 rok berie heroin, predtym podla jeho vyjadreni ine drogy – makké. Riesili sme problem radiklane liecenie alebo z domu“, bol na lieceni v V.Zaluzie, odkial bol po 4 tyzdnoch prepustený za porusenie pravidiel – nasli mu v moci pozostatky marihuany.Po prespusteny bol akoby iny clovek, taky akeho sme ho poznali pred tym, nez zacal s drogami, aktivny, nasiel si pracu, nasiel si PC kurzy /predtym chodil na VS informatika, kt.zanechal kvoli drogam/ , jeho aktivita trvala cca mesiac , opat som spozorovala zmeny v jeho spravani, bohuzial moje obavy z toho, ze opat droguje sa potvrdili /testy z mocu/ . Zvolila som okamzite riesenie opat liecenie alebo z domu , pretoze dohavarania a dlhe rozhovory mame uz za sebou,nepomahali, vyhrazky nepomahali, jedine bud alebo . Odviezli sme ho s manzelom do resocial..centra Ludovitov. Vravel, ze tam nejde , radsej do Hronoviec , ze tam boli jeho „kamarati“ atd. pytam sa mala som mu dat moznost podla jeho vyberu? Mala som radsej zvolit formu psychaitrickej liecby , alebo je v poriadku resoc.zariadenie, kde nebude mat moznost uzivat lieky napr. na prechodne obdobie pocas abtinecnych príznakov. Bojim sa , aby som mu neublizila, mam strach , ktorý si tlmim myslienkami , „nech si prezije peklo na zemi“ my sme ho prezivali doteraz…som iba matka, ktorá miluje svoje dieta nech urobilo cokolvek, som schopna a ochotna urobit cokolvek pre jeho zachranu. dakujem
MUDr. Karol Hollý dňa 14.10.2009
Myslím si spolu s Vami, že voľba buď alebo, Buď z domu, alebo liečba, bola správna. To že liečba pri prvých pokusoch zlyháva je bežný jav. Resocializačné strediská sú veľmi dobré. Hlavne ako pokračovanie abstinencie, na ktorú je pacient nastavený počas základnej psychiatrickej liečby. Postupnosť: detoxifikácia – liečba – doliečovanie má svoju logiku. Na druhej strane poznám mnohých, ktorí si detoxikačné obdobie prežili v resocializačnom zariadení bez akejkoľvek ujmy. Nie je treba mať obavy, že by abstinenčný syndróm v taktomto stredisku chlapcovi ublížil Nie je predsa sám. Je naozaj na Vašom a synovom rozhodnutí čím začnete. Pobyt vo Veľkom Záluží vylúčil (alebo nepotvrdil) inú psychickú chorobu, podobne ako obdobie po disciplinárnom prepustení. Teraz je to asi treba zopakovať. V každom prípade treba konať, netreba vyčkávať a treba skúšať rôzne prístupy a rôzne zariadenia. Pochopiteľne aj naša nemocnica je otvorená pre pomoc človeku, ktorý ju potrebuje a žiada. k.h.
MUDr. Karol Hollý dňa 19.10.2009
Máte pravdu, z etymologického hľadiska je pseudofilozófia nepravou, falošnou filozofiou. Filozofia ako vyjadrenie lásky k múdrosti (filein=milovať – sofos=múdrosť) sa stáva služobnicou nejakého nižšieho cieľa. V psychiatrii sa stretávame s pseudofilozofovaním ako s prázdnym mudrovaním u niektorých psychotických porúch myslenia, zväčša u inteligentných ľudí. k.h.
uzivatel dňa 27.10.2009
Sme tam , kde sme boli, syn z recosu odisiel, vydrzal 2 tyzdne. Telefonoval mi, aby sme pre neho prisli, odmetla som, s tým aby si poradil sam. vecer prisiel uzimený, hladny, stopom atd. Trvdi, ze nema myslienky na drogy , chce ist do prace , ze ked bude mat co robit zvladne to. Jeho spravanie sa opakuje, je rovnake ake bolo, ked prisiel z liecebne zo Zaluzia, mesiac bol aktivny, iny , taky aky bol predtym“, vela sme o problematike zavislosti rozpravali, pozerali filmy s danou tematikou atd. vydrzalo mu to mesiac. Snazili sme sa s manzelom byt jeho „prvym kntaktom s okolim, kde ma „svojich partakov“, snazili sa mu vyplnit dni, zabavit ho, proste venovat sa mu co najviac , ako malemu dietatu, vyplnit miesto“ po droge , spolocnym planovaním vyletov, jazdy na motorke a pod. to co mal kedysi syn rad. Stalo sa, nezvladol to, nechcel, nevedel, neviem,skoncil na recose /opisaný príbeh/ , Teraz sa situacia opakuje, je opat doma s recami ako predtym… , pytam sa, kedze nechcem nieco pokazit, mam synovi verit, ze situacia sa nebude opakovat? Z vlastných skusenosti viem, ze zavislý clovek je najväcsi klamar. Stanovili sme podmienky po jeho navrate – uteku z recosu , ak zistim , ze droguje ide z domu kde – jeho vec, alebo spat na liecenie kde – nech si vyberie, postara sa, alebo ak mi povie chcem ist tam alebo tam mozes mi to vybavit? samozrejme postaram sa. Najradsej by som ho zaviezla okamzite na liecenie, bojim sa kazdeho dna, bojim sa ist do prace , co ma caka doma po príchode, je to velmi vycerpavajuce, stresujúce. Mate volne miesta ? mozno skoncim aj ja u vas na lieceni , prepacte zartujem , musim si aspon slovne zartom kompentovat svoj strach zo situacie, ktorú prežívam.
MUDr. Karol Hollý dňa 27.10.2009
Obávam sa, že ste pred vážnym rozhodnutím, voľba znela liečenie alebo preč z domu. Liečenie (resocializačný pobyt) zlyhalo a napriek tomu že to znie kruto bohužiaľ prichádza do úvahy druhá eventualita. Ak by ste totiž v tejto situácii povolili, celé by to vyznelo ako plané vyhrážanie sa z Vašej strany a v budúcnosti by už nemusela existovať „páka“ ako syna prinútiť k liečbe. Nekonečné a nesplnené sľuby zo strany Vášho syna by tak dostali druhý dych, lebo by pri ich nesplnení nenasledovala žiadna sankcia.
Proti vôli človeka sa pomôcť nedá. Jediná ďalšia možnosť by nastúpila vtedy ak by spáchal nejaké trestný čin a táto liečba by mu mohla byť (i proti jeho vôli) nariadená ako ochranná liečba súdom, ak by pri nej nespolupracoval dopustil by sa potom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.
uzivatel dňa 27.10.2009
dakujem, viem , ze nezabranim ja ani nikto iny synovym opakovaným relapsom. Moje rozhodnutie dodrzim. Ina moznost nie je. Zrejme musi spadnut uplne na dno“ , aby pochopil s cim ma docinenia. Syn vie, opakujem mu , ze ak bude chciet pomoc sme tu pre neho a pripravení mu pomocť, v opacnom prípade bude sám ….jeho rozhodnutie, jeho voľba, je dospely. Pre mna ako matku tazke rozhodnutie, na druhej strane mozno mu tým zachranim zivot, a ak nie, som si vedoma toho, ze som ja , manzel a ludia, ktorí ho podporuju urobili vsetko pre jeho zachranu.Pekny den.