Strach

Mať strach z nebezpečných vecí je normálne. Strach je fylogeneticky stará a užitočná emócia. Možno ho definovať ako emočnú a fyziologickú reakciu na nejaké nebezpečie. Strach nás chráni pred poškodením. Strach má vždy konkrétny objekt. Bojím sa psa, opitého agresora, bolestivého zákroku… Strach však môže mať rôznu intenzitu a môže sa rôzne prejavovať. Od mierneho nepríjemného napätia až po záchvat panickej hrôzy. Pokiaľ sa pocity strachu objavia bez konkrétneho objektu, hovoríme o úzkosti. NIekedy však aj strach z konkrétnej veci môže byť príliš silný, a môže viesť k tomu, že sa človek začne báť vecí, ktorých sa iní ľudia neboja. Dokonca môže takto deformovaný strach človeka obmedzovať. Vtedy už nehovoríme o strachu ale o fóbii. Miera pohotovosti k strachu a úzkosti je u rôznych ľudí rôzna a primárne závisí od genetického vybavenia jedinca. Druhotne potom od okolností v ktorých sa vyvíjal. Niektorým strachom sa človek môže naučiť. Chorobný strach a úzkosť má v mozgu prejav dysfunkcie serotoninergného a dopaminergného systému a jeho riešenie patrí do rúk odborníkov. Takže odpoveď na Vašu otázku je že aj-aj. Človek, ktorý sa narodí s dispozíciou k ustrašenosti sa môže emočným otužovaním stať celkom smelým jedincom a opačne, jedinec, ktorý sa narodil normálne disponovaný sa môže stať vplyvom prežitých udalosti ustrašenou ruinou. k.h.