soc.fóbia
uzivatel dňa 28.2.2008
mám obrovský problém, som na materskej dovolenke, v septembri nastupujem do práce, a mám odbrovský strach z ľudí. Bojím sa, aby si ku mne v autobuse niekto nesadol, a nedal sa so mnou do reči, vtedy neviem, čo mám robiť, mám chuť plakať a niekam utekať a utekat. Mám VŠ vzdelanie, strach začal postupne, bála som sa vystúpiť pred ľudmi, neskôr pred pár ľudmi, teraz aj pred jedným….Momentálne som ukľudnená, som väčšinou doma, ale obávam sa nastupu do práce – učiteľka, že to nezvládnem. poraďte mi, čo mám robiť.
MUDr. Karol Hollý dňa 10.3.2008
Čím skôr navštíviť dobrého psychiatra aby ste to do septembra stihli. Je to liečiteľný a riešiteľný problém. Sú tri cesty: 1. farmakoterapia; 2. kognitívne behaviorálna psychoterapia; 3, kombinácia oboch – ako najlepšia. k.h.
uzivatel dňa 13.3.2008
Janka,
naozaj aktivujte vsetky sily, ktoré Vám popri dieťatku ostávajú a navštívte dobrého psychiatra,
kombinácia psychoterapie a farmakologickej liečby je v prípadoch všetkých úzkostných porúch tým najlepším riešením. Psychoterapeut Vám vysvetlí mechanizmus fungovania Vášho problému, podpornou psychofarmakologickou liečbou sa znížia prejavy úzkosti a cielenými technikami sa znova naučíte aký krásny vie byť život „vonku“. Držte sa.
uzivatel dňa 22.6.2009
ja mam tiez problem, ale neviem presne ci je to soc. fobia…stale sa cervenam v uplne vsednych situaciach, ked sa rozpravam s ludmi alebo ma niekto chvali…potrebujem pomoc, lebo som z toho uz zufala..mam 15 a strasne mi to cervenanie zasahuje do zivota..dakujem za pomoc
uzivatel dňa 22.6.2009
Dobrý deň, Patrícia!
Vo Vašom prípade nemusí ísť o sociálnu fóbiu, tá sa prejavuje väčším množstvom príznakov, najmä však výrazným strachom z kontaktu s ľuďmi. Červenanie vo Vašom prípade môže byť aj jedným z prejavov hormonálnych zmien, ktoré sú pre Váš vek typické. Môže byť ale spojené aj s tým, že z Vás vyrastá nová, zrelšia osobnosť a Vaše telo citlivo reaguje na odozvy okolia na túto zmenu. Ak Vám však takáto ťažko ovládateľná reakcia veľmi znepríjemňuje život, doporučujem vyhľadať vo Vašom okolí psychológa/ičku (ak nemáte psychológa na škole, môžte sa obrátiť na pedagogicko-psychologickú poradňu vo svojom okresnom meste, alebo – podľa možnosti s doporučením od svoho dorastového lekára – vyhľadať ambulanciu klinického psychológa). Tam môžte prebrať, čo vo Vašom prípade červenanie spôsobuje, ako aj to, ako ho v jednotlivých situáciách postupne zmierniť. Zároveň môžte v bezpečnom prostredí viac spoznať seba samu a zžiť sa s tým, čo Vám dospievanie prináša.
Prajem Vám veľa sily do tohto obdobia, aby ste si pochvaly a obdiv, ktoré si zaslúžite, mohli bez červenania vychutnať.
l.e.