psychicke problemy brat

Dobry den,
odhodlala som sa Vam napisat v mene svojho brata. Ako by som zacala. Moj brat je od detstva taka tichsia, zahadna povaha, poviem to takto je melancholik. Asi v cca 16 roku zivota nam zomrel otec. Predchadzal tomu mamin rozvod, bol v tom aj alkohol. Ale mama sa stara o nas najlepsie ako mohla, dala nam v podstate vsetko. Brat chodil na strednu skolu priemyselnu, vsetci ho povazovali za dobreho kamarata, tiez mudreho…Po skole ale prisiel prvy zlom – nejak sa mu do prace nechcelo no napriek maminym slovam vycestoval za pracou, kde aj celkom vytrvalo pracoval. Vzdy obvinoval mamu, ze ho vyhnala z domu a pod. Dnes ma brat 39 rokov a tohto casu je doma po 12 rokoch z Ekvadoru, kde sa top asi vsetko zacalo. Asi ako 27 rocny zacal cestovat a narazil na misionarov prave v tejto krajine, kde bez pripravy vykonaval isty cas  – asi rok oficialne misionarsku cinnost. Krajina a jeho vztah k prirode sposobilo to, ze v tejto krajine zostal az 12 rokov, chcel spoznavat kulturu ludi miestnych indianov – t j vsetky zvyky a tradicie, napoje atd co k tomu patri…Dlho dlho sa nam neozyval – obcas miestami – vlastne iba ked nieco potreboval – malickosti. Dlho sme nevedeli o nom, az po case od miestnych a od jedneho farara sme sa dozvedeli, ze nevedie zivot dobrym smerom – jednoducho nechce sa mu pracovat, dlho spi, stale je unaveny a pod – je mlcanlivy, zahadny. V zime tohto roku kedze nemal platne doklady som mu pomohla cez vsetky mozne urady sa dostat domov na SR – klaplo to. Prvy pohlad, prvy stred bol taky ze som si myslela ze je v celku v poriadku, este na zac mal zaujem si hladat pracu  – postupne sa to stracalo az vytratilo. Vela spi, nic neje, nepije, strani sa nas vsetkych, nepozdravi, dokonca vymazal par kontaktov aj moj…mama sa ho boji, lebo je mlcanlivy, nic nerobi, ked za nim ide do izby tak len lezi alebo pozera jednym uhlom do rohu – a k doktorovi ist nechce. Od ludi tam viem, ze napachal viacej zleho – ??? tu radsej dam otazniky  – neviem posudit, kedze zijeme tu, ale podla toho co mi opisovali spravanie jeho tam – to iste robi teraz doma. Nevieme si s nim rady, nevieme asi aku diagnozu  by mohol mat. Viem od neho ze skusal tie halucinogenne napoje od samanov – ocistne a stale pisal ze sa chcel stat lepsim clovekom…skor sa obavame aby nam neublizil, hlavne mame u ktorej byva. Je taky ze berie veci automaticky ked nieco dostal, nuz presla nejaka doba a mama sa mu snazi pomoct, aby nieco robil – nic nula…je zahadny, z izby vychdza len v noci, cez den spi…Viete ma v tom aspon nasmerovat kde s nim zacat, ako sa k nemu spravat? Viem ze pokial ho lekar nevidi, tazko diagnostikovat…ale musime niekde zacat. Nerozprava sa v podstate doma s nikym, mal len par kamaratov na fb z Ekvadoru z kt obcas komunikuje a celkovo je taky spomaleny…vyzeral v poriadku ako tak ked docestoval ale casom sa vsetko odkryva…co mu moze byt? Vdaka za kazdu radu