Prosím o pomoc a radu

Dobrý deň prajem! Nechcem sa tu veľmi rozpisovať, viem že máte teraz toho veľa, ale už nezvládam svoju chorobu.
V roku 1999 mi zomrel ocko v 55 rokoch svojho života. A vtedy sa to vlastne všetko začalo. Bola mi diagnostikovaná panická porucha v roku 2002. Brala som Serlift, ktorý vôbec neúčinkoval, tak som požiadala svojho psychiatra o zmenu lieku. Ten ale povedal, že to musím brať minimálne 6-9 mesiacov, brala som ho 3 mesiace, tak som sa rozhodla zmeniť psychiatra. Ten nový lekár mi predpísal Seroxat 0,20 mg denne a Rivotril 1/2 ráno. Nezlepšovalo sa to, pridal mi ešte Seroxat, tak som brala 40 mg. denne. Asi po 5 rokoch môjho trápenia mi zase navýšil seroxat o 20 mg, čiže 60 mg denne(najvyššia možná dávka) a Rivotril 1/2 ráno a 1/2 večer. Stav sa mi trošku zlepšil, tak som prežívala ako-tak. Cítila som sa celkom dobre asi 3 roky. Keď prestali na Slovensko dovážať Rivotril, nahradil mi ho Neurolom 0,25 mg ráno a 0,25 mg na obed. Už vyše pol roka beriem tieto lieky ale môj stav sa rapídne zhoršil. Tak mi lekár pred 2 týždňami predpísal aj Tritico 1/3 večer. Po týždni som ho znížila na 1/2 z tej tretiny, spala som síce tvrdo, ale jazyk sa mi plietol ešte o 9 hodine ráno. Tie hrozné ataky (triašky, búšenie srdca, hypertenzia, potenie, chlad,) prestali po rokoch, ale teraz som vyčerpaná, neteším sa z ničoho, Moja rodina je v poriadku, mám vnúčence dvojičky, chlapčeka a dievčatko, majú už 2,5 roka a je mi ľúto, že sa im nemôžem venovať tak, ako by som chcela.Do práce chodím, ale každé ráno sa modlím, aby som tam došla. Mám veľké vnútorné napätie, miernu triašku, závraty, bojím sa ísť na MÚ s uzávierkou, lebo moja hlava mi hovorí, nechoď! Príde Ti zle, odpadneš! Stále len strach o samú seba. Necítim sa dobre, a myslím si, že trpím už veľmi dlho. Snažila som sa prechádzať, cvičiť, ale stále to moje podvedomie…..  Nie, nie, nie. Aj keď som začala cvičiť, po pár minútach som musela prestať. Vybrala som sa vonku poprechádzať, ale po pár metroch som sa vrátila naspäť. A stále dookola. chem sa mať aspoň trocha lepšie. Je to na nevydržanie. Lekár mi pred dvoma týždňami pripísal ďalšiu diagnózu – depresia. Povedal, že najlepšia by bola hospitalizácia, že elektrošoky či spánkové impulzy by mi pomohli.Ale už pred niekoľkými rokmi mi povedal, že bude lepšie, keď budem brať pravidelne lieky a budem sa pohybovať, ja ju však odmietam, lebo viem, že moja povaha mi to nedovolí, nechcem riskovať, že pôjdem a budem hneď podpisovať reverz na odchod z liečenia. Som takej povahy, že keď som bola v kúpeľoch Smrdáky kvôli psoriáze, po týždni som musela odísť, lebo som to tam psychicky nezvládla. A viem, že nechcem byť bez rodiny, bez svojich blízkych, to by som veľmi trpela. Viete mi prosím pomôcť, poradiť? Som zúfalá a je mi ľúto, že aj svoju rodinu aj manžela takto zaťažujem svojimi diagnózami. Veľmi pekne ďakujem za odpoveď a pochopenie. Mám 52 rokov, liečim sa aj na hypertenziu, ktorá je už asi 3 roky pod kontrolou. Prajem pekný deň a menej pacientov so psychickými poruchami!