pocit, že sa zbláznim …

Dobrý deň.

Prosím o pomoc, lebo už prestávam zvládať každodenné fungovanie. Prejavujú sa u mňa symptóm panickej poruchy, úzkosti a agrofóbie. Mám obrovský problém v nákupných centrách, okamžite sa ma zmocní panika, potreba odísť, silné závraty, strata stability, svalové zvieranie, tma pred očami, trasenie, úzkosť, tlak v hlave akoby mi do nej stúpal adrenalín a pod. Neviem prejsť po ulici bez toho aby som nemala tieto závraty a strach že odpadnem, mám pocit že chcem ujsť pri cestovaní, absolútne nezvládam väčší počet ľudí, rady, obchody, státie a pod. Snažím sa týmto situáciám nevyhýbať a uvedomujem si že všetky somatické ťažkosti sú psychického charakteru, nakoľko sa u mňa objavili prvýkrát už pred 14-timi rokmi a po sérií nekonečných zdravotných vyšetrení som pochopila, že spúšťačom je naozaj len moja hlava. Avšak vtedy tieto stavy boli spojené iba s podnetom – napr. prejsť námestím a keď tento podnet pominul, skončili aj nepríjemné stavy. Bezdôvodne sa objavili za celý ten čas iba málokedy. Ale pred pol rokom keď som ukončila externe popri rodine a práci vysokú školu sa to na štátniciach spustilo naplno. Keď sme stáli mala som čierne pred očami, pocit že odpadnem, nevnímala som slová ani priestor okolo seba, opierala som sa o stenu a modlila nech to už skončí. Potom som ešte dve hodiny predýchavala v aute aby som bola vôbec schopná odšoférovať domov. Tento stav u mňa trval vkuse asi mesiac, preto som znepokojená možnou diagnózou. Budila som sa v noci s otrasnými stavmi že sa zbláznim a boli to aj dve hodiny trápenia – preháňal ma, obrovský pocit nepokoja, brnenie v hlave, triaslo ma, .. postupne sa stavy mierne zlepšili, teda sú aj obdobia kedy na to nemyslím, ale aj tak stále trvajú! nemôžem ísť pokojne po ulici, do obchodu, cestovať bez tých pocitov na zbláznenie do práce. Počas práce mávam také sekundové zášklby v pár intervaloch ako keby som išla odpadnúť a pohne sa mi celý svet okolo mňa (tie adrenalínové vlny do vrchu hlavy) je to veľmi nepríjemné. Bojím sa užívať lieky, a najmä tých desivých vedľajších účinkov, i keď po pol roku týchto stavov mám pocit že to inak už nepôjde. Skúšam všetko možné, pravidelná strava, relax, dychové cvičenia, užívam magnézium, skúšala som persen, sedatif pc, novo pasit, a podobné lieky ale nič z toho nezabralo. Keď mi bolo naozaj najhoršie a mala som tie nočné epizódy, obvolala som psychiatrov a chcela som sa objednať. Všade ma odbili že potrebujem výmenný lístok a čakať mám tri mesiace. To mi pekne komplikuej situáciu, pretože pracujem v inom meste ako je moja obvodná lekárka a v práci mi už nedajú voľno aby som si išla pre výmenný lístok. Je to smutné takýto systém, že človek ktorý sa trápi musí prejsť byrokratický maratón aby sa dočkal možnej pomoci. mám 31 rokov a chceli by sme druhé dieťa, ale aj z toho mám strach, lebo po prvom som mala depresie, neustále mi tieklo mlieko, mala som nutkavé myšlienky že som sa bála aby som neublížila dieťaťu, aby som sa nezbláznila, .. keď to už nebolo únosné psychiatrička mi predpísala bez absolútneho záujmu o moje problémy deprenon, z ktorého som sa do rána celá vyhádzala na pokožke a tak som ho prestala užívať. keď syn podrástol tak to našťastie vymizlo. Ale bojím sa aby sa to neopakovalo.. a v zhoršenej miere, keďže aj moje stavy sú naozaj zlé. Odvtedy som žiadne psychofarmaká neužívala. Prosím poraďte mi. Čo je toto za diagnóza ktorá trvá stále? Existujú nejaké spôsoby ako sa tohto navždy zbaviť? Alebo sa mám zmieriť s diagnózou na celý život?