Partner mainpulátor?

Dobrý deň,mám jeden problém.Žijem v spoločnej domácnosti so svojím partnerom už vyše 2 rokov.Je to muž,ktorého by som opísala ako v spoločnosti iných ľudí veselého,vtipkára,šarmantného,lichôtkára a iné superlatívy.Avšak v súkromí je to človek negativistický,závistlivý,prikladajúci peniazom vysokú hodnotu,domýšľavý,urážlivý,dominantný, večne ´unavený´,vyhýbajúci sa priamym odpovediam,ústa plné sľubov,schopný vyčítať vám dokonca aj to,že ste mu kúpili šľapky a trenky(to sa stalo),verbálne a niekedy aj fyzicky agresívny,konfliktný,schopný použiť intímne veci z môjho života na zdeptanie mojej osoby.Medzi ľuďmi je obľúbený,dokáže si ich získať.Má veľký talent na klamstvá a skreslovanie faktov.Je schpný dokonca očierniť aj mňa,ako jeho partnerku,pred jeho vlastnými rodičmi neraz výmyslami,ktorým samozrejme uveria.Má 30 rokov,od 20-tich rokov žije v podnájme,pracuje ako čašník.Jeho otec je na invalidnom dôchodku od mladosti,ústupčivý voči svojej žene,svojho syna(teda môjho partnera 2 roky bil ako malé dieťa,nakoľko nezvládal svoj vážny pracovný úraz a zmenu postavenia ako muža,ktorý bol dovtedy živiteľom rodiny.Partnerova mama je pracujúca,precitlivelá,náladová,dominantná,ale zasa naopak chápavá,komunikatívna a priateľská(ako kedy).

Ja mám 24 rokov,študujem na univerzite a teraz čakám naše dieťa(som v 5 mesiaci)-o to je situácia komplikovanejšia,nakoľko nechcem dieťaťu zobrať otca pokiaľ nevyčerpám všetky možnosti.

Asi 3krát ma partner fyzicky napadol(facky,škrtenie),pravidelne ma pri hádkach psychicky ničí,vyčíta mi všetko,čo ja vymyslím(ževraj som dominantná,no ja si o sebe myslím,že som naopak submisívna),vraj ho dostatočne nemilujem,vraj sa o neho príkladne ako žena nestrám(nie sme manželia)-že nemá navarené,ani vypraté(pritom kvôli vysokým teplotám vonku som sa necítila dobre,točila sa mi hlava a mala som pocit na odpadnutie,čo on vedel,a ja nechcem riskovať že padnem a ublížim dieťaťu v brušku),vyčiítal mimže načo som kúpila šľapky(a ja som ho chcela len potešiť,boli lacné,stáli len 9 eur) akopec iných vecí,bol by z toho román…vyhráža sa mi,že mi zoberie dieťa,že zabezpečí,aby mi dieťa vzali,lebo som psychicky chorá(liečila som sa pár mesiacov citalecom-1 tbl.denne 10 mg ráno z tohto vzťahu),mojich rodičov nazýva asociálmi,moju matku alkoholičkou,raz sa mi na ulici v noci vyhrážal,že ma dobije(vtedy ma schmatol za vlasy,ja som padla na kolená a cudzí ľudia sa ma zastali…),prekáža mu,keď mám na banálnu vec iný názor a potom mi vyčíta,že ako žena pri ňom nestojím…V deň keď sme sa pohádali a dal mi facky,o tom upovedomil svojich rodičov…myslela som si,že aspoň si ma zastanú,ale namiesto toho mi je matka nadávala do cigánok(cigánka niesom,som beloška),že už teraz som zlá matka,že len chodím po baroch(nikam nechodím),vysmievala sa mi,že JA chcem byť lekárkou?!,že už spolu nespávame v jednej posteli(čo je lož),že moja matka ma s dieťatom nepríjme,že som na veľkom omyle(pritom mi moja mama vravela,že ak sa čokolvek stane,vždy sa môžem vrátiť domov),že rizikovú graviditu si robím sama(pritom to robí je syn a nemeniteľne fakty,ktoré lekári zistili,nič si nevymýšľam),že sa o jej syna nestarám(čo je hlúposť-starám sa o celú domácnosť a to sama aj popri škole)…priateľ ma obvinil pred jeho vlastným otcom,že všetky riziká,ktoré mám ohľadom mojej gravidity(zvýšené anti-A protilátky—-následne predčasné vyvolanie pôrodu na ochranu dieťaťa a riziko kernicteru) som si vymyslela,že ja poznám lekárov,ktorý mi napíšu na papier,čo len chcem,že on predsa nebol so mnou u žiadneho tohto lekára a že mi neverí…jednoducho hrôza…niekoľkokrát ma dokonca môj partner obvinil,že niesom tehotná,že pribrať pár kíl sa dá aj bez toho…som z toho už zúfalá…nechcem dieťaťu zobrať otca…neviem o akú poruchu sa presne jedná,ale som presvedčená,že jeho správanie nie je v medziach normy,že ich výrazne presahuje…keď som ho žiadala,aby navštívil odborníka,povedal áno,ale skutek utek…vadí u,že sa stretávam so svojou matkou,pritom ona mi nedáva do hlavy bludy ako jeho matka jemu…nedávno mi povedal,že si mám rozhodnúť,s kým čakám dieťa…na to som mu povedala,že nikto nemá právo ma o toto žiadať,že ja svoju rodinu zo života neodpíšem,prečo by aj,nie?

Pripadá mi akoby mal 2 tváre-dobrá a zlá—a to je to,čo ma metie…

Neviem,či sa dá z tohto viac menej určiť o akú poruchu sa jedná,prípadne,či to ja vidím skreslene,neviem ani čo si mám už myslieť…stratila som sebadôveru a sebaúctu…

Ďakujem za Vašu odpoveď.