Nikotínová závislosť v období dospievania
Dobrý deň. Chela by som sa poradiť ohľadom svojej situácie. Všetko sa to začalo, keď som mala 13. Trpela som veľmi vážne anorexiou, nejakým spôsobom sa mi podarilo vyliečiť sa ale prišli na mňa iné psychické stavy. Dlhé časy úzkostí, občas pretkaté mánickými náladami, kedy som si verila, že niečo dokážem a aj som sa o to snažila a potom úzkosti, kedy som vedela že nič nedokážem a že som odpad, že nikdy nič nedosiahnem, preto som najprv začala piť, neskôr aj fajčiť. Stavy som mávala stále, počas tých depresívnejších období som nemala chuť ani náladu piť ani fajčiť, tak som ani nefajčila ani nepila, keď som sa dostala do lepších tak som pila a tak sa to striedalo. Teraz už ani nepijem ani nefajčím kratšiu dobu, no mávam stavy, keď sa mi tažko dýcha, bolí ma srdce a som vo veľkých úzkostiach, ktoré sa prejavujú agresivitou. No musím podotknúť, že tieto stavy som mávala aj predtým aj počas toho, ako som fajčila. Fajčila som asi pol roka a boloto len také že som mesiac áno, mesiac nie a tak sa to striedali. Preto by ma veľmi zaujímalo, či za toto môžu pubertálne hormóny, nikotín alebo či by som mala navštíviť psychológa, lebo niekedy sú moje stavy veľmi zlé, že plačem ani neviem prečo, ani nespím kvôli tomu v noci, že ako som si zničila život a či sa z toho niekedy dostanem. Fajčenie ani alkohol mi vôbec nechýba, nemám žiadne nutkavé chute ku tomu, práve naopak, veľký odpor. Bola by som vdačná, keby ste ma vedeli upokojiť, či sa dá nejako nikotínová závislosť nejako vyliečiť, alebo či som vôbec, lebo ma to ani neláka, len bývam nervóznejšia a mávam úzkostné stavy, ktoré ako som už povedala, trvajú dlho. Teraz už mám 18. Ďakujem vopred za odpoveď.
Ešte jedna malá vec, často mávam paranoidné chvíľe všetko skrývať, lebo sa bojím, že mi to rodičia nájdu a že budem mať kvôli tomu zle a takisto mám pocit, že ma niekto sleduje stále a že nemám istotu ísť po ulici, že to niekto zistí a povie rodičom a takisto nemám rada ľudskú spoločnosť, aj medzi kamarátmi vydržím tak najviac hodinu a pol
Dobrý deň,
podľa toho ako svoje ťažkosti popisujete, možno predbežne (avšak veľmi opatrne) hodnotiť ako úzkostné prejavy – teda anxietu. Alkohol a nikotín môžu pôsobiť anxioliticky, teda akési „rozpúšťače úzkosti“ – ich užívanie v zmysle samoliečby je však veľmi prvoplánovým riešením, pozitívny efekt je len čiastočný a nemá dlhodobý efekt, naopak, môže viesť k závažnejším problémom.
Návšteva psychológa alebo psychoterapeuta by mohla byť pre Vás prínosná.
Všetko dobré.
SG