Nespavosť, strach, úzkosť, Rispen, Zoloft, Lexaurin (pocity depersonalizácie-derealizácie)
uzivatel dňa 11.1.2014
Dobrý deň, v skratke napíšem krátku legendu a potom otázku. Dcéra 17r. fajčila asi cca rok (nepravideľne) marihuanu (spolu asi tak 30 až 40 fajok)…už počas roka (február 2013) bola vyšetrená na somatoformné bolesti (ale to sa vtedy nevedelo, že fajčila marihuanu), tak sa usúdilo, že je to z chrbátu a absolvovala zopár rehabilitačných cvičení (na čas pomohlo). V polovici novembra 2013 sa opäť sťažovala na bolesť v hrudníku, tak bola na RTG (piatok) a dostala lieky proti bolesti. Už v sobotu večer mala horúčku 39,2 a bolesť v hrdle. V pondelok u lekárky sa zistilo, že má angínu a dostala antibiotika Zinnat 500 a doma sa začala kúra. Postupne (pár dní) sa všetko začalo zlepšovať. Klesla a upravila sa teplota, odznela bolesť hrdla, nádcha ale bolesti okolo hrudníka aj rebra zostali. Opätovne sa lekárka pozrela na RTG snímok a poslala nás na Kramáre s tým snímkom (pre istotu). Tam nám hneď povedali, že prekonala zápal pľúc a je šťastie, že sme užívali Zinnat 500. Predpísali nám ďalšie 2 balenie (spolu to brala 15 dní), urobili ďalší RTG snímok, ktorý preukázal zlepšenie a o týždeň ďalší. Zápaľ plúc odznel. Po týždni pomaličky odzneli aj bolesti hrudníka, rebra či chrbta ALE medzi tým sa už vkrádalo niečo iné. Už v čase tých (somatoformných bolestí) nemohla spávať (spala cca 1 až 2, max. 3 hodiny v noci a to tak rozkúskovane, že sa zobudila aj 10 či 15 krát (čiže spala napr. 20 minút, o hodinu neskôr 40 minút atď…a spolu to bolo napríklad 2,5 hodiny)…ona sa toho začala báť (zároveň pripomínam, že sa zľakla aj toho poznania, že prekonala zápaľ plúc, niečo ako strach zo smrti, že je to vážne atd) a začala vykazovať úzkostné stavy a tak na poslednej prehliadke ohľadom zápaľu plúc (keď už to bolo de-facto ok), nás poslali aj na psychiatrické vyšetrenie (Kramáre), keďže mala neustále potrebu sa uisťovať či je už naozaj zdravá a tak podobne. proste zo strachu o svoje zdravie atď, také prejavy úzkosti). Tu sa začína nová etapa ! Bol jej predpísaný Kventiax (akože na spánok, hoci je to antipsychotiku) a Spitomin (na úzkosť). Spomeniem syndróm depersonalizácie-derealizácie (ďalej len DP-DR) a to preto aby som nemusel popisovať pocity, leb sú asi najviac podobne tým čo mi dcéra začala popisovať od doby keď začala ten liek KVENTIAX brať (asi 4 dni to brala). Vložila sa do toho jedna psychiatrička (spolužiak dcéry vybavil cez svoju mamu, nejakú jej známu), tá mojej dcére zavolala a porozprávala sa sňou po telefóne a usúdila, že tie lieky má vysadiť a užívať len Lexaurin 1,5mg na noc pred spaním. Večer som to š tou psychiatričkou po telefóne prebral a vysvetlila mi, že ona nevykazuje žiadne známky toho, že by mala brať Kventiax a Spitomin(že sa na to liečia drogovo závislí na pervitíne a schizofrenici), tak sme to vysadili a opäť bola po stránke pocitov normálna SVOJA, teda bez tých pocitov, ktoré sa podobajú na ten syndróm DP-DR. Na Vianočné sviatky sme išli do Topoľčian k príbuzným. Tam sa do toho jedna z príbuzných obula, že má známu psychiatričku a keďže stále nemôže dobre spávať (už to bolo lepšie ale stále relatívne málo a časté budenie a dcéru to tak trocha stále strašilo, mala z toho úzkosť)…podotknem, že Lexaurin sme po pár dňoch už nedávali ale prešli sme na Valerian, čaj na spanie, relaxácie, plávanie, príroda atď…všetko sa akoby zlepšovalo (aj sama dcéra to tak cítila)….lenže odkedy tá psychiatrička (známa tej našej príbuznej z Topoľčan) nasadila RISPEN 1mg (lebo vraj má príznaky schizofrénickej poruchy), tak sa jej opäť vrátili tie pocity DP-DR. Keď sme sa vrátili domov do BA vyhľadali sme v našom bydlisku pedopsychiatričku aby sme mali nejakú ku ktorej môžeme chodiť pravidelne, lebo tá z Partizánskeho nebrala telefón a celé mi to prišlo čudné…ani žiadny záznam o tom sme nemali, len lieky). Od cca nového roku 2014 teda máma akoby stabilnú psychiatričku (boli sme u nej už dva krát a kontrolu máme opäť 15.1). Potvrdila, že RISPEN je (akoby vhodné) riešenie, len nám poupravila dávku 0,5mg ráno a 1mg večer (tá predtým chcela aby sme užívali 2mg večer)…o týždeň na to nám predpísala (už tá naša psychiatrička) antidepresíva Zoloft (prvý týždeň máme užívať 25mg…sme v strede toho týždňa)…po dobu 1 týždňa môžeme na úzkosť dávať aj Lexaurin 1,5mg (takže dcére opäť dávam 1x denne 1,5mg Lexaurin (okolo 15h…paradoxne má vtedy najväčšiu úzkosť a nie večer). RISPEN už na spánok evidentne zaberá (alebo jej to už aj tá snaha a dĺžka toho času…už cez mesiac, lebo sme s tým bojovali už nejaký ten piatok pred RISPENom), takže v súčasnosti by som mohol povedať, že už spí dobre, prakticky celú noc, čiže spánok už nie je žiadnym problémom. Problémom sú však tie jej pocity a s tým spojené aj isté pochybnosti a tu je teda moja otázka. Nie je ten liek pre moju dcéru vlastne nevhodným liekom? Je to neuroleptikum (antipsychotikum ako bol aj KVENTIAX). Vychádza mi teda z toho, že je to akoby vlastnosť tých liekov, keďže oni vlastne majú za úlohu blokovať či obnovovať (tomu sám moc nerozumiem) DOPAMIN čo je qvázi neurotransmiter (čo chápem čo je). Čo si o tom celom mám vlastne myslieť? Nestačil by jej na to len liek na úzkosť, nejaké anxiolitikum (čo je de-facto aj ten lexaurin). Mám vedomosť, že lieky ako antipsychotikum či antidepresívum účinkujú (v zmysle prejavia sa) až po cca 4 týždňom ale je normálne aby mala tie pocity DP-DR len a len v dôsledku brania toho lieku? Keď spočiatku brala RISPEN len 0,5mg večer (asi 3 dni) tak na druhý deň už okolo 18h sa opäť vraj cítila byť sama sebou, teda nemala tie pocity DP-DR a keď si ho opäť večer dala, tak znova až do cca 18h to akoby nebola ona (u KVENTIAXu to bolo úpne rovnaké, tiež cca okolo 18h už bola sama sebou) ale keď sa jej už dávka nastavila na 1mg RISPENu na deň (a teraz je to už 0,5mg ráno a 1mg večer)….tak už bola stále v tých pocitoch DP-DR a tento stav je dodnes. Podľa istej správy z Kramárov, ktorú mám z psychiatrického vyšetrenia (spred týždňa) má príznaky syndrómu DP-DR a generalizovanej úzkostnej poruchy. Nič iného ale bez hospitalizácie nemohli učinniť. Možno som spravil chybu, že som ju tam nenechal…rozhodol som sa riešiť to ambulatnou formou. Máme stabilnú psychiatričku, máme aj psychologičku, máme už aj neurologičku a budeme v pondelok a stredu absolvovať neurologické vyśetrnie EEG a CT (pre isotu aby sa vylúčilo, že by to mohlo byť aj nepsychického rázu a zároveň potvrdilo, źe ide výlučne o psychický problém). Ideme aj na odber krvy a tiež viem, že by mohlo byť vhodným riešením aj injekcia s magnéziom do zadnice. Jednoducho robím akoby všetko to čo by jej robili aj v nemocnici, len ambulantne. No i tak je to také veľké bremeno, źe mám niekedy pochibnosť či ju predsa len nemám dať na hospitalizáciu. Preto, že tie lieky zaberajú až po 4 týždňoch, tak preto sa púotrebujem už teraz uistiť (berieme ten RISPEN cca 12 deň) či je to ok? Či mám byť kĺudný? Či je to prirodzená vlastnosť toho lieku RISPENu či aj KVENTIAXu vyvolávať u pacientov tie pocity DP-DR. Dcéra je z toho tiež nesvoja čo sa nčudujem)….je to teda zle zvolený liek, lebo toto by to robiť nemalo alebo je to jeho prirodzená vlastnosť a mám dôverovať v túto ambulantnú formu, ktorú som zvolil, lebo takto má dcéra viac možností aj na iné veci (chodíme do prírody, na plávanie atď…..to v nemocnici mať rozhodne nebude. Vopred Vám ďakujem za odpúoveď, radu a nejaký Váš odborný náhľad na vec, nakoľko predpokladám, źe v tejto oblasti máte bohaté skúsenosti. Vopred ďakujem, Roman Fosio K.
uzivatel dňa 13.1.2014
Uvedomujem si, že som to napísal príliž obsažne, preto to skúsim preformulovať jednoduchšie. Keď dcéra začala brať RISPEN, hneď od začiatku sa jej postupne začali prejavovať u nej nové, iné pocity ako mala pred užívaním RISPEN. Pred užívaním to skôr vypadalo na (podľa prvého odhadu psychiatričky čo jej RISPEN predpísala na schizofréniu alebo schizofrénickú poruchu) …podľa mňa (aj keď nie som psychiater) ide skôr o obsesie alebo OCD (lebo to de-facto sám mám už cez 20 rokov ale nijako mi to neobmedzuje život a u dcéry som v jej detstve pobadal isté kompulzie čo mi sama potvrdila…k tomuto zisteniu som dospel DNES po mesačnom bádaní, pátraní, študovaní a uvedomil som si tieto súvislosti….i to, že už cez 20 rokov mám ľahké OCD som zistil DNES, lebo pred 20 rokmi to asi ešte nebolo také rozšírené v kruhoch psychiatrie a tak mi ako diagnózu stanovili hypochondrický syndróm…od dnes už viem, že je to vlastne OCD) ….ale k dcére…teda po začatí užívania RISPENu to už bolo o úplne iných pocitov, ktoré sú skôr podobné pocitom depersonalizácie-derealizácie (DP-DR), teda čudné videnie, neosobnosť akoby to nebolo jej ja, emocionálne vyprahnutie, nechuť k ničomu až taká depresia či apatia, neschopnosť čítať knihu a tak podobne. Keď to užívala pár dní len po 0,5mg na deň (brala to večer okolo 22h.), tak jej ten stav trval až do cca 18h. druhého dňa ale potom akoby sa jej to stratilo a už to bola zase ona s tým svojim ja, bez toho čudného videnia a tak podobne…ale keď sa jej dávka zvýšila na 1mg na deň (dnes už je to 0,5mg ráno a 1mg večer), tak tie pocity podobné pocitom DP-DR má neustále….teraz za posledné 2 dni akoby to mierne ale len mierne ustúpilo…alebo si len na to akoby zvykla (ako keď si telo zvykne na bolesť v dôsledku dlhého trvania)…..no a moja otázka je či to je len bežná reakcia alebo funkcionalita toho lieku, ktorá povedzme v priebehu 2 týždňov odzneje, teda akoby sa telo potrebovalo na liek adaptovať….alebo by to ten liek nemal robiť a ide vlastne o nežiadúci vedľajší účinok v dôsledku buď zle nastavenej liečby, teda nevhodného lieku alebo len akejsi neznášanlivosti tela (organizmu) liek (jeho liečivo) prijaťˇ? Viem, že sa s týmto určite mám obrátiť na našu psychiatričku ale zaujíma ma názor nejakého iného fundovaného a zároveň nestranného psychiatra…len podotknem (je to aj v tom obsažnejšom texte napísané), že pred tým RISPENOM asi týždeň neužívala nič len prírodný Valerián a čaj na spanie (občas LEXAURIN na úzkosť) a pred tým užívala asi 4 dni KVENTIAX a SPITOMIN a ten KVENTIAX jej robil podobné pocity ako jej robí ten RISPEN. Mimochodom tie pocity sú nepríjemnejšie, než tie čo mala pred tým než vôbec nejaký RISPEN či KVENTIAX brala….tak preto sa na to pýtam či je to len nejaká 2 týždňová doba NEPRÍJEMNA a teda je to bežné alebo to rozhodne ten liek nemá robiť a niečo je potom ŠPATNE? Vopred veľmi pekne ďakujem za promptný ale hlavne odborný názor.
MUDr. Marek Zelman dňa 13.1.2014
Dobrý deň, pri duševných poruchách (no nielen pri nich) je veľmi nebezpečná samodiagnostika a ešte nebezpečnejšie je samoliečenie. Žijeme v dobe internetu, ktorý prináša síce dostatok informácií o dušvných poruchách, no mnohé z nich sú skreslené, neúplné či úplne zavádzajúce. Z tohto hľadiska je nevyhnutné nájsť si psychiatra, ktorému dôverujete a ten po dôkladnom vyšetrení, stanoví diagnózu a navrhne liečbu. Len psychiater, ktorý nadobudol vedomosti štúdiom overených medicínskych údajov a má niekoľkoročnú prax môže spoľahlivo diagnostikovať a liečiť duševné poruchy.
Chápem, že Vás zdravotný stav Vašej dcéry trápi, no čítam tiež, že sú plánované ďalšie vyšetrenia a pravdepodobne aj ďalší postup liečby. Nebuďte netrpezlivý, niekedy konečnú diagnózu nie je možné stanoviť okamžite.
Čo sa týka liečby – najmä v úvode liečby sa niekedy ťažko rozlišuje čo je príznak ochorenia a čo je nežiaduci účinok lieku, no aj o tomto vie najviac psychiater, ktorý sa o vašu dcéru stará.