Myšlienky na samovraždu

Dobrý deň, mám 35-ročnú vydatú sestru s jedným dieťaťom. Je vysokoškolsky vzdelaná s nadpriemernou inteligenciou. Kariérne primerane úspešná, rodinný život štandardný. Sestra má uzkostnú povahu; úzkosti sa jej s vekom skôr zhoršujú. Viem, že v minulosti navštevovala psychológa, či je tomu tak aj teraz, nechce povedať. Neviem o to, že by niekedy užívala lieky. V poslednom období (cca 2 mesiace) sa zvykne zmieniť o tom, že ju upokojuje predstava samovraždy. Vraj si celý ten proces premieta…. Neviem, do akej miery tomu venovať pozornosť, pretože sestra chodí každý deň do práce, primerane sa o seba stará, starostlivosť o syna nezanedbáva. Je pravda, že podľa jej manžela má ráno problém vstať, je mrzutá, podráždená. V podstate práve podráždenosť a mrzutosť je asi najvýraznejšou zmenou, ktorú môžme pozorovať. Takto reaguje vo vzťahu k najbližšiemu okoliu, má značné výbuchy verbálnej agresie, hoci k synovi je milá (sama hovorí, že správať sa takto k synovi ju stojí veľa energie, rovnako aj k spolupracovníkom, preto  je na blízkych nepríjemná, lebo vie, že tam si to môže dovoliť – je to jej zdôvodnenie, hoci všetci vidíme, že v tomto nastala výrazná zmena). Hovorí, že síce všetko robí, ale aj tak vie, že to nemá zmysel. Niekedy funguje „normálne“, tak, ako „kedysi“, ale takých dní chvíľ je veľmi málo. Ako to vyhodnotiť a čo je možné robiť?
 
ďakujem