Mám problém?

Dobrý deň
Mám 21 rokov som komplikovaná povaha a v mojom živote sa deje veľa zvláštnych vecí ako napríklad že už odmala sa rozprávam sama so sebou, vždy keď som sama (dávam si na to pozor) alebo už odmala mám zlozvyk si šúpať kožu na rukách,chodidlách alebo pery. Problém s rozprávaním, v hlave viem čo chcem povedať ale akoby mi niekto zošil ústa a nemôžem to zo seba dostať. Mám zvláštny postoj ku svojim plyšiakom (ako by boli živé) aj keď nemajú pre mňa nejaký význam alebo spojitosť s nejakou osobou ktorá mi je blízka. Nekŕmim ich alebo také, ale napríklad dávam pozor pri presúvaní ich na iné miesto aby som im neubížila alebo im nestlačila oko, keď mi náhodou spadne nejaký na zem, obímem ho a ospravedlním sa mu. Druhým ani nedovolím sa ich chytiť. Viem kvôli tomu reagovať agresívne a je ešte veľa ďalších divných vecí. Mám aj na svoj vek docela dosť problémov s pamäťou (krátkodobou aj dlhodobou) alebo problém sústrediť sa. Ale toto nie sú veci kvôli ktorým sem píšem len ma napadlo že by možno mohli súvisieť.
Počas jednej noci sa mi totálne zmenila osobnosť a odvtedy mávam halucinácie a to je dôvod prečo som sa premohla sem napísať. Začali minulý rok počujem, vidím, cítim (hmatovo aj čuchovo) veci, postavy bez reálneho podnetu. Nemáva to nejakú pravideľnosť a príde to z ničoho nič. Niekedy to trvá pár dní (najviac zatiaľ 5 dní) a potom na dlhšiu dobu zmizne alebo to trvá necelý deň ale doba pokoja je kratšia. Rôzne. V momente keď nejaká halucinácia prebieha podľahnem a chovám sa akoby bola reálna, cítim strach, šok, niekedy zmätenosť. Až keď akoby prestane si uvedomím že je to len v mojej hlave a potom sa smejem. Napríklad ležím v posteli na boku a pozerám videá na youtube keď zrazu cítim ako mi niekto za mnou dýcha do ucha a dotýka sa ma perami, veľmi sa zľaknem a vyskočím z postele a všimnem si že tam nikto nie je. Vtedy si až uvedomím že to nemohlo byť reálne. Cítim po sebe liezť hmyz alebo dotyky ale nič nevidím.Idem po ulici a zrazu za mojím chrbtom počujem ako mi niekto niečo hovorí ale je to také mumlanie že nerozumiem alebo hnusný smiech a keď sa otočím nikde nikto. To boly len príklady z mnohých. Len párkrát sa mi stalo že som nedokázala určiť či sa niečo naozaj stalo alebo to bol len výplod mojej hlavy. Niekedy ma to vie tak vyčerpať že cítim slabosť, extrémnu bolesť hlavy alebo únavu. Zopárkrát som už bola odhodlaná vyhľadať odbornú pomoc no nakoľko ako som už spomínala to vždy na nejaký čas zmizlo tak som si to vždy rozmyslela. Podotýkam že neužívam žiadne omamné látky ako drogy a alkohol, mám dostatok spánku dokonca tak tvrdého že mám problém so vstávaním. Stres skoro vôbec nepoznám a ani počas obdobia halucinácií nemám v živote nič čo by ma mohlo stresovať. Dokonca mám dobrú prácu a super kolektív. Život mi to nijako veľmi neovplyvňuje a som si vedomá že je to nereálne tak si nemyslím že ide o niečo vážne. Ale začínam sa sama seba pýtať ,,Môže sa to zhoršovať ?“ Ťažko sa mi to sem všetko písalo pretože svoje súkromie si pred ostatnými veľmi strážim. Ale potrebujem vedieť či mám vyhľadať odbornú pomoc, môže ísť o nejakú duševnú poruchu alebo chorobu? Či je to len neškodná záležitosť ktorá proste raz zmizne natrvalo?
Ďakujem