Malo to tak byť??
uzivatel dňa 10.1.2015
Pekný deň chcem sa opýtať na váš názor ako odborníka.Moja mamina bola pred nedávnom hospitalizovaná v nemocnici (čo vôbec nebola jednoduchá vec ju tam dostať, lebo ako sa často stáva v týchto prípadoch človek sa chorý necíti a nevidí).Bola hospitalizovaná na určitý druh psychózy ako povedal psychiater(doteraz nám nikto presne nepovedal čo jej vlastne je)ale OK… môže to byť aj kombinácia viacerých druhov.Prejavuje sa ale hlavne paranoidne zo zmenami nálad a obviňovaním celého sveta z ubližovania a sledovania.Hospitalizácia v nemocnici trvala cca jeden mesiac a aj napriek tomu,že nás lekári pri našich otázkach utvrdzovali,že oni majú svoje postupy a teda až tak napotrebudú „našu pomoc“ jej stav sa nezlepšil.A to aj napriek maximálnej dávne liekov,ktoré jej naordinovali.Potom ju previezli do psychiatrickej liečebne v mojom okolí.Tam sme dostali „dalšiu facku“ od jej ošetrujúceho lekára.Ktorý povedal,že jej stav sa nedá vyliečiť a že keď bude chcieť môže ísť domov.Že taký je zákon.Tak teraz som nevedela, či tie slová padli preto ,že nám a hlavne mojej mamine, nevie alebo nechce pomôcť.Aj napriek milým doktorkám ktoré sme počas týchto mesiacov spoznali som s celej situácie sklamaná a myslím,že sme sa zatiaľ nestretli s profesionálnym prístupom ako si takýto druh ochoreniach vyžaduje.Veď kvalita takto chrého človeka sa výrazne zhoršuje,celý čas je v napätí a strese,nespí,trápi sa a rodina spolu s ním.Nikto s lekárov sa nás na nič PODROBNE nepýtal.Na to ako sa vlastne správa,kedy správanie začalo,čo to správanie mohlo spustiť,či aj rodičia prípadne súrodenci niečim podobným netrpeli(teda genetika),či je zdravotne všetko v poriadku…pretože si myslím,že všetko toto a i ten najmenší detail môže byť kĺúčom k úspešnej liečbe.A to nehovorím o prostredí v ktorom pacienti(ľahšie prípady)musia byť..to taktiež psychike a liečeniu duše nepomáha.Práve naopak.Neviem či si personál uvedomuje vážnosť situácie(aj keď rozumiem,že majú veľa pacientov)ale aj tak…nemáme totiž veľa šancí aby sme jej pomohli a toto bola jedna z posledných a snažím sa eśte dúfať že nabola premrhaná.
MUDr. Marek Zelman dňa 10.1.2015
Nedá sa asi jednoznačne povedať malo či nemalo. Personál, lekári, sestry a vlastne všetci mohli dospieť k správnej diagnóze i správnej liečbe aj bez získania informácií od Vás, niekedy na to vyšetrenie a pozorovanie pacienta stačí. No to čo by nemalo byť – je váš dojem, že ste neboli dostatočne vypočutí. Určite máte veľa infomácií o svojej mame, o jej živote, chorobách, radostiach i strastiach. Nie vždy sú však všetky tieto detailné informácie potrebné pre určenie diagnózy a liečbu. Sám v takýchto situáciách zvyknem poradiť príbuzným, skúste tieto informácie spísať a dajte ich jej psychiatrovi, ktorý si ich vtedy keď bude mať na to čas preštuduje a vyberie z nich to čo je potrebné aby sa mama mala lepšie. Niekedy totiž skutočne počas návštevy nie je dostatok času prebrať sa celým životom Vašej mamy. S pozdravom
uzivatel dňa 11.1.2015
Pekný deň, v prvom rade ďakujem za vašu odpoveď.Priznám sa ,že je to pre mňa trošku prekvapivá správa,že lekári vedia určiť diagnózu aj bez nejakej podrobnejšej konzultácie s okolím ale v poriadku keď to hovoríte asi to bude pravda.Ale potom mi nejde do hlavy že prešlo už niekoľko týždňov a nenastala žiadna zmena(a to dostávala tú najvyššiu dávku liekov)mám preto v tomto smere zmätok.Ja nečakám zázraky na počkanie ani memám ilúzie,že sa vylieči úplne..to nie.Ale aspoň nejaká zmena,zmiernenie prejavov by sa mohlo udiať aby sa jej pomohlo..nemyslíte??Viem (snáť aj jej lekár to vie)taktiež, že jej správanie je podmienené aj genetikou…takže úplne sa vyliečiť nedá.Lebo tam kde začína genetika tam asi končí moc človeka a liekov,možno sa mýlim kľudne ma opravte ak to neni pravda.Takže sa chystáme aj na takú možnosť že budeme musieť zmeniť svoj postoj a svoje správanie k nej.I keď to bude náročné lebo jej správanie je nevypočitateľné a vôbec nevieme ako s takto chorým človekom komunikovať.A všimla som si,že aj doktori s tým mali problém, sa nám sťažovali.