IPT

Dobrý deň,

individuálna psychoterapia (IPT) je pri leičbe depresie popri užívaní liekov druhým kľúčovým faktorom, pri ľahších formách depresie môže dokonca stačiť aj IPT bez ďalšej liečby liekmi. Trvanie sedení, počet sedení a ich frekvencia sú výsostne individuálne (preto je to IPT) a mali by zodpovedať potrebám pacienta/klienta. Treba si však uvedomiť, že IPT nie je voľný rozhovor, má obvykle istú štruktúru riadenú terapeutom, od toho sa potom odvíja dĺžka sedenia, ich počet etc. Ak Vám niektorá z týchto vecí nesedí, je čas požiadať terapeuta o ich vysvetlenie.

Escitalopram Teva, Mylan a Zentiva (a napr. aj Escitil, Solatcit, Cipralex… ) sú tzv. generiká, všetky z nich obsahujú účinnú látku escitalopram a je v podstate jedno, ktorý z nich užívate (rozdiel by mohol nastať len napr. pri neznášanlivosti niektorej z prídavných látok, ktorými sa môžu líšiť).

Pri liečbe antidepresívami je zvyšovanie hmotnosti relatívne častým nežiaducim účinkom, ak k tomu dôjde, je potrebné poradiť sa so svojim psychiatrom o prípadnej úprave liečby a výbere antidepresíva s nižšou pravdepodobnosťou účinku na váhu (napr. tianeptín, bupropion, duloxetín, vortioxetín…). Pozor ale, nie vždy sú tieto typy antidepresív vhodné pre liečbu konkrétneho typu depresie.

S pozdravom

Ďakujem pekne za odpoveď. Pomohli ste mi.

„Spoluprácu so psychológom som ukončila, nakoľko tá naša nemala žiadne pravidlá. Ešte by som sa opýtala na Váš názor, či má právo takýto psychológ prefotiť si Vašu zdravotnú dokumentáciu ? Kým som mala autogénny tréning, sestrička si prefotila moje správy od psychiatričky, bez môjho vedomia. Predtým som psychológa upovedomila, že som si našla na elektronickej zdravotnej karte záznam, že moje sedenia u neho trvajú 50 minút, čo nie je pravda. Nepáči sa mi takýto prístup. Neviem si ani predstaviť, ako by mi táto terapia mohla pomôcť pri ľahšej forme depresie, ako to píšete. Ale klobúk dole, pred takým psychológom, kto má to šťastie!

A k mojej tretej otázke by som sa ešte chcela opýtať. Mám svoju psychiatričku upozorniť na stúpajúcu váhu? Chodím k nej každé tri týždne, musela si ten nárast všimnúť, nepýtala sa ma na to. Iba skonštatovala, že lieky mi zaberajú. Nemôže sa stať, že tá váha bude stúpať ďalej? Tým že som bola chudučká to nie je také strašné u mňa, ale 20 kg je teda dosť. Obávam sa toho, že ak mi psychiatrička zmení po pol roku lieky, že na nové si nezvyknem, alebo sa mi medzitým vráti depresia. Sú moje obavy opodstatnené?

Čo sa týka stravy, stravujem sa normálne, neprejedám sa, po práci chodím 3x do týždňa hrávať squash. Nikdy som nemala s váhou problém. Preto som presvedčená že to musí byť AD.

A moja posledná otázka na Vás pán doktor. Beriete na konzultáciu pacientov aj z iných krajov, bez toho , aby boli u vás hospitalizovaní?

Vopred Vám ďakujem.

Dobrý večer pán doktor, ešte by som mala otázku, kým mi odpíšete. Čítala som si vaše odpovede na otázky vo fóre a zaujala ma ešte jedna vec. Je to príspevok z 28.7.2010, kde píšete „Samozrejme, hospitalizácia so sebou prináša relatívne aj svoje negatíva „. Ja by som chcela vedieť, aké.. Mňa depresia prepadla „takmer “ zo dňa na deň..zažívala som stavy, o akých na fóre píšu všetci čo tým prešli alebo prechádzajú. Vtedy som pochopila, ako málo – ľudia o „depke“ vedia.. , ako vás vtedy okolie vníma a hlavne, ako vaši najbližší trpia, že vy máte depresiu. Naivne som si myslela, že mne sa to stať nemôže. A STALO!! A bolo to strašné.

Pochopila som, že depresia je vážne, verejnosťou, často podceňované ochorenie. A týka sa nás všetkých. O sebe som si myslela, že som odolná voči stresu . Veď som zvládla VŠ, porodila dve úžasné deti,pracovala na vysokej pozícii.. nič mi nechýbalo a predsa..

A ak by som mohla čas vrátiť, určite by som sa dala dobrovoľne hospitalizovať /mne tú možnosť nikto nenavrhol / a všetky tie stavy by som konzultovala s odborníkmi, na to určenými. Dnes už viem, aké chyby som pri liečbe spravila, ako som sa trápila.. a stratila som pol roka života. Nežila som. Prežívala som zo dňa na deň. A bolo to peklo. A vôbec som si nevedela vysvetliť prečo práve JA? Ale vyliečila som sa. Dnes opäť naplno pracujem ☺ a žijem plnohodnotný život. Stáli pri mne moji najbližší, bez ktorých by som to ani náhodou nezvládla. A psychiatrička, ktorá mi bola nápomocná v ktorúkoľvek hodinu.

Ale zaujímal by ma váš súkromný názor, ako aj názor psychiatra, prečo ľudia hospitalizáciu odmietajú?? Samozrejme, keď si odmyslím predsudky okolia.

Ďakujem za odpovede na moje otázky. A zároveň Vám chcem vyjadriť svoj obdiv a poďakovanie, že ste tu pre nás na tomto fóre aj v dnešnej hektickej dobe.