Hrubá čiara za minulosťou

Dobry den,

v minulosti (pred 1,5 rokom) sa ma môj mnažel pokúsil zaškrtiť. Našťastie som prežila, ale poznačilo ma to, fyzicky aj psychicky. Fyzickú stránku riešia neurológovia a neurochirurgovia a s tou duševnou sa obraciam s prosbou o pomoc na vás. Viem, že manželov skutok bol ovplyvnený jeho chorobou, stavom (samovoľne prestal užívať lieky od psychiatra) ,že nie všetci muži sú ako on, no napriek tomu mám z mužov strach, snažím sa im vyhýbať. Dokonca, zo začiatku, keď ma priateľ pohladil, dotkol sa ma, cítila som na krku manželovu ruku. Stalo sa mi to aj počas telefonátu s priateľom (pred mesiacom), ktorý bol v hlučnom prostredí tak do telefónu kričal resp. rozprával hlasnejšie a ja som zase v tom okamihu videla manžela pred sebou a cítila jeho ruku na mojom krku. Po tejto udalosti som kontakt s priateľom prerušila. Snažila som sa mu vysvetliť, čo som prežila, že s tým bojujem, ale je to silnejšie ako ja, dal mi dva týždne na „vychladnutie hlavy“ a potom sme kontakt obnovili. Viem, že je dobráčisko, že by mi nikdy neublížil, navyše je v podobnej životnej situácii ako ja (má nevyliečiteľne chorú manželku, o ktorú sa stará) Desí ma fakt, že pri najmenšom až mikro náznaku ohrozenia sa v mojom organizme spustí poplach a ja utekám zo vzťahu a chcem byť sama. Nikdy som takto nereagovala, až po manželovom útoku.Neviem nájsť spôsob ako sama seba presvedčiť, že nie všetci muži sú agresívni a neutekať od človeka, ktorý mi je v mojom terajšom živote oporou. Viem, že mojimi útekmi ubližujem aj priateľovi a trápi ma to, veľmi chcem spraviť hrubú čiaru za minulosťou, ale neviem ako na to. Ďakujem Vám za odpoveď a prajem všetko dobre V.