depersonalizácia a úzkosť

Dobrý deň, volám sa Alžbeta, problém ktorý trápi mňa je úzkosť, dlho som naozaj nevedela , čo ma trápi. Cez celé stredoškolské obdobie som prežívala tkz. traumu, pretože mávam príležitostne problém zo zajakávaním sa, ktorý však nie je taký vážny, v mojich očiach vždy bol. Spolužiaci mi jeho vážnosť dávali patrične najavo a vytvorila sa u mňa akási trauma, strach, vina. Všetko prebiehalo v poriadku, bola som schopná žiť krásny život, s vlastnými prioritami a názormi, v okruhu ľudí ktorí ma rešpektovali. Som veľmi spoločenský typ, rada sa učím, stretávam sľudmi, pomáham a rozprávam sa. Avšak bo začatí štúdia a vysokej škole, sa u mňa vytvorila priveľká panika a úzkosť s nových spolužiakov, priveĺmi som si všímala každého reakcie a moje telo a ja neboli schopné tieto nátlaky znášať. prešla som si obdobím depersonalizácie a úzkosti ma sprevádzajú stále. Mávam aj veĺmi dobré dni, keby som šťastná a myšlienky na úzkosti sú len sekundové, avšak, keď sa objaví výrazný úzkostný pocit, jedine čoho som schopná je len plač, strach a panika, mávam aj panické ataky. Rada by som vás poprosila o rada, pretože tento problém mi výrazne zasahuje do života, bohužiaľ liekov sa bojím, preto som sa tento problém snažila prkeonať bez nich, veľa krát sa mi to podarilo, avšak stále prežívam úzkosť, z ktorou neviem bojovať. Ďakujem A