Antidepresíva a úzkosti

Prakticky všetky antidepresíva pôsobia aj na úzkosť. Čo sa týka nárastu úzkosti, je minimálne pravdepodobné, že by mal súvisieť s uvedenou liečbou.

Ďakujem Vám za odpoveď pán doktor. Uvedomujem si, malú pravdepodobnosť, že by moja liečba súvisela s nárastom úzkosti, chcel by som sa Vás však opýtať, keďže mi nenávykové anxiolytiká Spitomin, ktoré užívam a ani antidepresívum Dulsevia úzkosť nezmierňujú, či by nebolo vhodné, zmeniť liečbu. Som laik, no viem, že na liečbu úzkostných porúch sa používajú viac menej vždy určité typy antidepresív. Nechcem to riešiť, užívaním návykových anxiolytík, to nie je cesta. Psychiater mi ponúkol možnosť zmeniť liečbu a začať brať antidepresívum Eliceu. Aký je Váš názor na to? A zmena sa môže previesť zo dňa na deň, alebo postupne znižovaním Dulsevie a navyšovaním Elicii? Ďakujem Vám za trpezlivosť a ochotu.
Róbert

Riešenie navrhnuté psychiatrom mi pripadá logické. Rozhodnutie o prechode zo dňa na deň či postupným zvyšovaním a znižovaním dávky (cross over) je veľmi individuálne, súvisí so skúsenosťou s nastavovaním na antidepresívum z úvodu liečby resp. aj od ďlaších faktorov (iné ochorenia, iné užívané lieky). V tomto Vám poradí najlepšie psychiater, ktorý pozná Váš stav od začiatku.

Ďakujem pán doktor. Dúfam, že mojim psychiatrom navrhnutá liečba pomôže, lebo momentálne som na tom tak, že akákoľvek stresová situácia mi úzkosť len stupňuje. Často krát je mi z toho až do plaču. Aj keď veľmi ťažko, no vyrovnal som sa s rozvodom a s rozpadom rodiny, zbavil som sa dlžôb po exmanželke, mám priateľku, ktorá má má rada takého, aký som. Spoznala ma, keď som mal depresiu, no posledné tri mesiace prišli úzkosti a ja mám obavu, či sa mi ešte niekedy podarí vrátiť do normálneho života, zdieľať a cítiť s ňou spoločné šťastie. Uvedomujem si, že úzkostných stavov sa nezbavím za týždeň a ani depresie. Veľmi ma to omedzuje v živote a nedovolí normálne žiť. Na priateľke vidím, ako ju to trápi, neviem, do kedy vydrží zdieľať so mnou moje zdravotné problémy. Chce totiž, aby som čo najviac býval u nej, lebo žijem totiž sám a to mi momentálne nerobí dobre. Aj keď ona je zamestnaná a ja som momentálne pn, predsa len sme každý deň spolu. Pomáha mi to prekonávať moje zdravotné problémy. Veľmi ju ľúbim a snažím sa jej pomôcť doma so všetkým, čo dokážem. V súčastnosti nie som schopný viesť spoločenský život, čo ma trápi, lebo som sa musel premáhať, keď ma volala do kina alebo na stretnutie s jej priateľmi. Rád chodievam do kina, divadla a pod., no momentálne mi to nerobí dobre a ja teraz neviem, čo sa mám do toho nútiť a snažiť sa to prekonať, alebo čakať, kým to budem chcieť sám. Ja aj priateľa nebývame v tom istom meste, delí nás niekoľko hodinové cestovanie. Žijem teraz u nej väčšinou, ako som už spomínal, no vždy raz za týždeň cestujem do svojho rodného mesta na psychoterapiu. Nerád sa vraciam do svojho bytu, lebo v ňom som sa dostal do depresie a už len samotné pomyslenie na to, že tam mám ísť mi robí zle. K tomu to dlhé cestovanie jeden deň tam, druhý naspäť-proste tieto časté zmeny ma vyčerpávajú a nerobia mi dobre. Uvedomil som si, že potrebujem pokoj, zázemie a pomaly postupne sa snažiť zlepšiť svoj zdravotný stav. Psychiater mi povedal, že ak mi bude meniť liečbu, nemal by som vtedy cestovať. Podporu a pochopenie pokiaľ ide o moje zdravotné problémy zo strany svojich rodičov nemám. Všetko riešim len so svojim terapeutom a teraz aj priateľkou. Ospravedlňujem sa Vám za to, že Vás zaťažujem problémami, ktoré súvisia skôr so psychoterapiou. Budem Vám však vďačný za Váš názor.
Róbert

Pán doktor, rád by som sa Vás ešte opýtal. či je súčasťou terapie liečby úzkostných stavov aj postupné vystavovanie sa situáciám- spúšťačom, ktoré úzkosť spôsobujú. Ide o to, že ja sa tomu vystavujem pravidelne dva dni každý týždeň. Od priateľky totiž odchádzam každý týždeň na dva dni do svojho rodného mesta kvôli psychoterapii. Prespávam vo svojom byte, s ktorým ako som Vám už spomínal, spájajú veľmi nepríjemné spomienky. Už deň-dva pred tým, ako mám odcestovať sa mi úzkosť maximálne vystupňuje. Mám čo robiť, aby som potom po návrate naspäť k priateľke, bol schopný úzkosť aspoň minimalizovať a ako tak fungovať.Takto žijem už niekoľko týždňov. Prosím Vás, robím niekde chybu, alebo je priskoro očakávať zlepšenie-zmenšovanie úzkosti? Na psychoterapii som si veľa vecí o sebe uvedomil a dozvedel, ako mám zmeniť svoje myslenie-život. Vedomie o tom mám, no nejde to ľahko, lebo keď žijete niekoľko desaťročí určitým spôsobom života s určitou povahou, vychodené koľaje sú také hlboké, že nie je jednoduché, vytvoriť nové. Snahu mám, no stále ešte často robím tie isté chyby-nesprávne návyky, postoje. Nehnevajte sa, prosím Vás, že Vás zaťažujem svojimi problémami. Rád by som sa tešil ešte z obyčajných vecí v živote, ako sú napríklad prítomnosť blízkej osoby, zo spoločných prechádzok s ňou, z návštevy divadla a podobne. Nepotrebujem mať dom, drahé auto, či veľa peňazí.
Róbert
 

Vystavovanie sa spúšťačom úzkosti môže byť súčasťou niektorých druhov psychoterapie (napr. kognitívne behaviorálnej terapie), je však rozumné realizovať to až po porade s psychoterapeutom.

Ďakujem