Ako žiť s úzkosťou?

Dobrý deň pán doktor

chcem Vás veľmi pekne poprosiť o radu, usmernenie, Váš pohľad na vec …

Už ako dieťa som trpela na miestach s množstvom ľudí úzkosťou, ktorá sa prejavovala ako búšenie srdca, závraty, pocit na odpadnutie a náhla potreba z daného miesta odísť. Akonáhle som odtiaľ odišla (z kostola, vystúpenia na koncerte, …) moje ťažkosti pominuli. V tom čase ma to teda neobmedzovalo natoľko, aby som danú situáciu riešila. Navyše som bola dieťa a nevedela som celkom presne, čo sa so mnou deje.

Po skončení vysokej školy som začala pracovať ako učiteľka a napriek tomu, že sa považujem za človeka, ktorý si málo verí, svoju prácu mám veľmi rada. Postupne sa mi uvedené ťažkosti (cca po dvoch rokoch praxe) začali prejavovať aj v zamestnaní ako krátke záchvaty úzkosti, strachu, potreby odísť z triedy a neschopnosti sa nadýchnuť, sprevádzané búšením srdca. Postupne sa tieto ťažkosti začali objavovať aj pri cestovaní vlakom a neskôr ma zaskočili, aj keď som bola sama doma…

Považujem za dôležité spomenúť, že uvedenými ťažkosťami so striedavými obdobiami pohody a nepohody trpí po celý život aj môj otec… :/ Ten mi vždy prizvukoval, že tie stavy musím prekonať sama, povedať si, že mi nič nie je a uvedomiť si, že to postupne odozneje… Lenže ja som mala pocit, že sama to nezvládnem a tak som na odporúčanie mojej všeob. lekárky navštívila psychiatra. Tam sa liečim od r. 2008. Užívala som na začiatku Magrilan, Serlift a z týchto dvoch liekov mi bolo veľmi zle, pozitívne som zareagovala až na Cipralex. Ten som poctivo pod dohľadom lekárky užívala do jari minulého roku, a keďže som sa cítila úplne úžasne, rozhodla som sa ho postupne vysadiť. Trvalo to zhruba 2 mesiace, ale urobila som to bez vedomia lekárky

Bez liekov a akýchkoľvek ťažkostí som fungovala do konca augusta 2012, až som sa jednu noc zobudila na neskutočné búšenie srdca, strach, úzkosť, pocit že sa zbláznim alebo vyskočím z okna (nechcela som to urobiť, len som mala neskutočný strach, že sa zbláznim a niečo také ma napadne). Nevedela som, kam mám ísť, čo mám robiť a zrazu ma vystrašili moje vlastné myšlienky a prežívanie. Zvyšok noci som preplakala s pocitom, že je všetko naspäť….

To isté mi povedala aj psychiatrička, keď som za ňou išla, vyhrešila ma, že som si vysadila lieky a nasadila Cipralex naspäť. Tentokrát mi už ale nezabral ani po dvoch mesiacoch užívania- nemohla som v noci spávať, mala som triašku, do práce som chodila unavená, srdce mi išlo odtrhnúť a dokola som študovala na nete, ako z tohto bludného kruhu von… V súčasnosti užívam 4. mesiac Alventu 150 mg denne, zo začiatku som spolu s ňou užívala Lexaurin a betablokátory… Aj napriek tomu mám dni, keď mám tep cca 90/ min, úzkosť, chvenie a rozmýšľam, ako to bude prebiehať ďalej.

Pán doktor, veľmi túžim mať rodinu, deti a neviem, ako na tieto informácie o liečbe AD zareaguje môj partner, aký vplyv budú mať lieky na bábätko a aký priebeh môže mať ďalej v živote moja choroba, či lieky budem musieť užívať po zbytok života a pod.. Veľmi by som potrebovala počuť odpoveď od odborníka.

Trpím depresiou?

Ďakujem za Váš čas a želám Vám krásny deň