Ako riesit vzajomnu komunikaciu?
uzivatel dňa 14.6.2009
Dobry den, v poslednej dobe mame s priatelkou velky problem co sa tyka komunikacie. Pokial mi da akukolvek otazku na riesenie niektorej veci a ja ako chlap jej poviem, ze to nie je spravne riesenie a vysvetlujem ako by to bolo lepsie, ihned to berie ako negovanie vsetkeho co povie, navrhne. Od zaciatku nasho vztahu som ju pochvalil za kazdu vec ako napr. uvarene jedlo, to ako vyzera, ze sa mi velmi paci, nevedel som sa vynadivat, ale neverila mi a neopatovala mi nic z toho. Raz mi povedala, vraj mi az tak neveri a caka, ze ju upozornim a poviem ako napr. jedlo dochutit, ako sa upravit a ine. Viem o tom aka je podstatna pre cloveka pozitivna motivacia, lenze pokial mna niekto potom neguje, prestavam s tym pozitivom a druha strana zrazu ostava prekvapena. Potom je to uz len o nejakych domyslaniach a prichadza na vztahovacnost a vytykanie aka je ona najhorsia, ze sa pri nej necitim dobre, ze ju nemam rad, ze jej poukazujem aka je neschopna (co nie je pravda), ze mi vsetko na nej vadi…Jej okolie a rodina mi osobne par krat povedali nech ich len drzim na kratsie, pretoze niektore veci vadia aj im, ale nepovedia radsej nic aby nebolo zle. Pri hadke mozem povedat cokolvek pozitivne na nu a aj ked to mne nie je niekedy po voli, ale viem o chybe, ktoru som spravil, ospravedlnim sa, odpovie, ze nemam preco. V spolocnosti som ju nikdy nezhadzoval, ale kedze je u nej standardom skor rozpravat ako premyslat, stalo sa, ze povedala v spolocnosti nieco moje osobne o com dokazem rozpravat len s velmi blizkym clovekom. Okolie nevedelo poriadne ako reagovat a hned unikalo k inym temam. Upozornil som ju na to, ospravedlnila sa mi, ale vzdy nieco prislo a stalo sa to nevedomky opat. V navale hnevu zacne hned spominat moju rodinu a porovnava sa s nimi v zmysle, ze ona je horsia. Ziarli na moj vztah s rodicmi, pretoze ona so svojimi taky nema. Nebeham k rodicom, venujem sa im menej ako jej rodicom a aj tak je zle. Ked poviem aby sme nemiesali taketo veci do hadok, vzdy to vyvrcholi a pridava viac.
V com moze byt problem? Robim chybu ja alebo priatelkyna vztahovacnost a ubijanie samej seba je dovodom?
uzivatel dňa 17.6.2009
Dobrý deň, Tomáš!
Ťažko mi je z Vašej otázky posúdiť, nakoľko je dôvodom vašich konfliktov Vaše, či priateľkine správanie. Komunikácia vo vzťahu (a aj konflikty v ňom) sú vždy o dvoch ľuďoch, každý z nich má na nich svoj väčší či menší podiel. Poznám zatiaľ len Váš pohľad na vec, možno ak by podobý list písala prieteľka, videla by problém v úplne iných oblastiach. Dôležité však je, že máte úprimný záujem na vzťahu pracovať. Ako najvhodnejšia možnosť sa mi javí vyhľadať vo Vašom okolí psychológa/ičku, a buď vo dvojici, alebo ak priateľka nebude chcieť, tak aj individuálne prebrať, čo je možným zdrojom Vašich konfliktov a ako to riešiť. Skúsený/á terapeut/ka Vám v osobnom kontakte môže pomôcť odhaliť aj „chyby“, ktoré si Vy sám neuvedomujete, odkryť Vaše slepé miesta. Dovtedy však aspoň niekoľko doporučení, ktoré by Vám mohli pomôcť:
- neprestávajte s chválením toho, čo sa Vám páči, čo si na priateľke ceníte.
- keď potrebujete vyjadriť kritiku, skúste ju skĺbiť s pochvalou, napr.: Páči sa mi, ako si zvládla to, či ono, možno by to bolo ešte lepšie, keby si doplnila (Opravila…) to a to.
- nie je dôležité len to, čo hovoríte, ale najmä spôsob, akým to hovoríte (formulácia, tón hlasu, gestá…), aby z Vášho vyjadrenia bolo cítiť najmä snahu porozumieť a pomôcť, a nie nejaké dokazovanie toho, kto je lepší, či presviedčanie o svojej pravde. Podstatné pri tom je, aby ste boli o tom vnútorne presvedčený, aby ste vo svojov vnútri mali na pamäti, že si svoju priateľku vážite, a že to, čo práve riešite je len drobné aktuálne nedorozumenie, ktoré môžte spoločne vyriešiť.
- ak bude pri hádkach vyťahovať staré veci, skúste akceptovať jej názor, ale nediskutovať o tom a vrátiť sa k tomu, čo práve rozoberáte. (napr.: Verím Ti, že môj vzťah s rodičmi vnímaš takto, ja mám na to iný názor, môžme sa o tom porozprávať niekedy inokedy, v kľude. Teraz sa ale skúsme radšej vrátiť k tomu, čo sa dialo dnes, ako by sme to mohli vyriešiť?)
- a ak chcete, môžte si niekedy v kľude s priateľkou sadnúť, spýtať sa jej, ako Váš vzťah vníma ona, čo sa jej nepáči, čo ju teší, čo by potrebovala. Vypočujete ju však do konca, ak aj bude hovoriť niečo, s čím nebudete súhlasiť, nechajte ju dopovedať, nevysvetľujte, neobhajute sa, len sa skúste pozrieť na Váš vzťah jej očami. Nechajte si potom aspoň pár hodín (možno aj pár dní) čas, kým budete reagovať, aby ste našli v sebe a následne aj spolu s priateľkou cestu, ktorá Vás viac zblíži.
Všetky tieto kroky nie sú ľahké, budú vyžadovať veľa energie a ochoty pracovať na sebe. Budovanie vzájomnej dôvery je dlhý, často celoživotný proces. Verím však, že ak vytrváte dostatočne dlho a nenecháte sa odradiť počiatočnými nezdarmi, konflikty sa zmiernia a časom aj Vaša priateľka bude ochotná a schopná niektoré veci na sebe meniť. Nebojte sa však pri tom vyhľadať aj odbornú pomoc.
Prajem Vám pri tom veľa trpezlivosti a odvahy, držím Vám palce
Lenka Endrödiová