Ako pomôcť blízkemu
uzivatel dňa 9.7.2008
Dobrý deň prajem, som zúfalá, neviem, ako mám pomôcť svojmu bratovi, je závislý na drogách a alkohole, nie je schopný začleniť sa do spoločnosti a normálne existovať. Navštívil psychiatra, ktorý potvrdil, že je psychopat a sociopat, no povedal, že sa s tým nedá nič robiť pokiaľ nebude chcieť on sám. V dobrej chvíli aj súhlasí, ale keď už sa má začať niečo riešiť, tak utečie. Potrebujem od Vás radu, ako od odborníka, aké sú moje možnosti. Môj brat je v istých chvíľach priam neovládateľný, veľmi prchký, rýchlo sa rozčúli a v tom momente nerozmýšľa nad svojím konaním, podľa môjho názoru je nebezpečný pre okolie, máva stavy úzkosti, plače, následne sa smeje ako nepríčetný. Berie tvrdé drogy, do toho pije alkohol, robí starosti mne i celej rodine. Prosím, pomôžte mi, poraďte mi, čo mám spraviť. Bolo mi povedané, že jedinou možnosťou je dosiahnuť jeho nesvojprávnosť, aby mohli rodičia konať za neho, ale nič o tom neviem, prosím Vás o radu. Ďakujem
MUDr. Karol Hollý dňa 11.7.2008
Milá Andrea. Dobrá rada je ťažká. Najprv trochu predpisov, potom si preberieme trochu Tvoj problém. V SR je možné zprávneho hľadiska zásadne liečiť iba súhlasiaceho a patrične poučeného človeka. O tom aká je žiaľ nezriedka prax pomlčím. Proti vôli možno liečiť svojprávneho dospelého človeka iba v tedy, ak v dôsledku ochorenia ohrozuje seba alebo svoje okolie. O tom, či je naozaj nebezpečný sebe alebo svojmu okoliu rozhoduje súd. Pokiaľ je človek prijatý na psychiatriu nedobrovoľne, musí to prijímajúci lekár do 24 hodín ohlásiť miestne príslušnému okresnému súdu. K tomu prijímajúcemmu lekárovi sa dostanete cez praktického lekára alebo psychiatrickú ambulanciu, s ktorou je najlepšie vopred dohodnúť postup. Je možná aj asistencia polície. Súd potom vyšle sudcu, aby posúdil dôvodnosť prijatia. Takže keď Váš brat bude v dôsledku drogovej závislosti nebezpečný svojmu okoliu alebo sebe, môže ho obvodný lekár alebo ambulantný psychiater odoslať do psychiatrického zariadenia aj proti jeho vôli. Skrýva to však v sebe jedno ale. A tým je skutočnosť, že akonáhle nebezpečnosť pominie (vytriezvie, bude detoxikovaný) tak bude musieť s ďalším pobytom súhlasiť. Nuž a to zrejme nebude, lebo „vysmädne“. Túžba po droge sa začne hlásiť k slovu.
Spomínate zbavenie spôsobilosti na právne úkony. Táto cesta je možná, pokiaľ sa preukáže že brat v dôsledku drogovej závislosti nie je schopný sa o seba riadne starať, že márnotratne narába s majetkom, že nedokáže posúdť riadne svoje poteby a pod. Tam je potrebné zosmoliť žiadosť o začatie konania na súd a túto podporiť lekárskym potvrdením, najlepšie nálezom psychiatra.
Ďalšou cestou je využiť skutočnosť, že väčšina drogovo závislých ľudí pácha trestnú činnosť. Treba vývoj podporiť tak aby trestné konanie za prečin alebo zločin bolo započaté a trvať na psychiatrickom znaleckom posúdení bratovho stavu. Znalec psychiater na jednej strane posúdi schopnosť obvineného rozpoznať trestnosť svojeho správania a toto ovládať a na druhej strane môže odporučiť tzv. ochrannú protitoxikomanickú ústavnú liečbu, ktorá mu môže pomôcť.
Nuž a potom je veľmi dôležitý taký prístup celej rodiny k Vášmu bratovi aby sa garde obrátilo. Teraz má celá rodina problémy iba on nie. Treba veci zariadiť tak aby mal problémy hlavne on. Neplatiť za neho dlhy, nepomáhať mu so živobytím, trvať na tom aby prisipeval na domácnosť, ak u niekoho z Vás žije, nesťahovať trestné oznámenia, nežehliť na úradoch jeho priestupky a podobne. Tým sa postupne spomínané garde obráti a problémy začne mať on a možno že prestane ponúknutú pomoc odmietať a možno že je začne aj sám hľadať.
Takže môžem iba potvrdiť, že pomoc, človeku, ktorý o ňu nestojí je ťažká a nevďačná úloha.
k.h.
uzivatel dňa 14.7.2008
Milá Andrea!
Nadviažem na predchádzajúcu odpoveď MUDr. Hollého, zvlášť jej posledný odstavec. Z Vášho listu je cítiť, ako veľmi Vám na bratovi záleží a ako veľmi mu chcete pomôcť. A skutočne najlepším spôsobom, ako závislému pomôcť pochopiť, že má problém je donútiť ho niesť za svoje činy zodpovednosť (častý výrok pacientov, čo prišli na liečbu je: „musel som padnúť na hubu, aby som zistil, že mám problém…“. Je to však ťažká úloha, často sa problém vyvíja roky, členovia rodiny bývajú už zvyknutí preberať zodpovednosť, prestávajú žiť svoj vlastný život a žijú život závislého. Samotný závislý to berie ako samozrejmosť (si moja mama, sestra, babka, musíš mi „pomáhať“, musíš sa o mňa starať…), zmena nebude jednoduchá. Je dôležité stanoviť jasné a nemenné pravidlá fungovania (financie, príchody domov, netolerovanie užívania, hlásenie krádeží z domu, agresivity, neakceptovať donekonečna slová „posledný krát“…). Závislí obvykle používajú rôzne spôsoby manipulácií i vydierania, ktoré je často zložité rozpoznať a „nenaskočiť na lep“. Možno aj Vy budete pre zmenu potrebovať pomoc. Podporu môžte nájsť v skupinách príbuzných, ktoré sú v niektorých mestách pri kluboch abstinentov, alebo cez organizáciu Al-Anon. Zistíte, že nie ste sama, čo máte takýto problém, môžte načerpať silu i nádej, že je možné situáciu zmeniť. Ak vo svojom meste takúto možnosť nemáte, nebojte sa vyhľadať aj klub abstinentov (tie sú takmer v každom okresnom meste a pri niektorých liečebniach), tí, čo si závislosťou prešli vedia veľmi presne (a ochotne, nezištne) povedať, čo im pomáhalo a čo ich v závislosti udržovalo, i to, aké klamstvá a manipulácie používali. Kontakty môžte nájsť na internetových stránkach.
To, či sa Váš brat rozhodne pre liečbu je na ňom, asi to ešte bude vyžadovať nejaký čas. Aj keď sa pre zmenu rozhodne, potrebná bude zrejme nielen liečba, ale aj dlhodobá resocializácia, aby sa naučil normálne žiť. Dôležité je, aby ste si zatiaľ Vy našli cestu, aby jeho závislosť neubližovala Vám ani zvyšku rodiny. Nehanbite sa vyhľadať pomoc a nájdite si aj čas na seba, svoje záujmy, známych, svoj vlastný život. Z praxe viem, že najlepšia cesta, ako pomôcť závislému príbuznému, je pomocť sám/sama sebe. Držím Vám na tejto ceste palce, aby sa Vaše zúfalstvo premenilo na nádej. Všetko dobré
l.e.