Ak mi niekto nepomôže zle to skončí

Môj problém je ze neviem komunikovat s ľuďmi.

Začalo to v dectve. Rodičia na mňa a môjho brata nemali čas a tak nás dávali k starým rodičom. No stalo sa že som bol u starých rodičov aj sám. Starý rodičia z maminej strany. Týranie ktoré som tam zažival ma uvrhlo do izolacie od okolliteho sveta. Žil som vo svete fantázie až do puberty. Vlastne aj v puberte som sa utiekal do sveta fantázie. No v porovnaní pred pubertou som bol častejšie konfrontovaní s realitou. Ako čas išiel vymanil som sa zo sveta fantazie a začal som žiť v realite. Ale, komunikovat s ľuďmi je pre mňa neprekonateľnou prekážkou. Trvá to už dvadsať rokou. Som sám, bez priateky, bez ženy. Žil som uzavretý život. Myslel som, že dokážem žiť takýto život až do smrti. No vymyká sa mi to z pod kontroli. Už to ďalej nezvládam. Ak mi niekto nepomôže, zle to so mnou dopadne. Rozmýšlam nad samovraždou už dlhšiu dobu. Neustále stavi úzkosti a depresie, už nemam silu ani chuť pokračovať v tomto bezvyznamnom živote.