Adriana – prosba o radu
uzivatel dňa 27.7.2010
Pred 2 mesiacmi som absolvovala preliečenie v psychiatrickej nemocnici-trvalo to 5 týždňov. Vzhľadom na to, že sme sa s manželom pohádali a on mi dal facku a vyhrážal sa mi slovne, že budem o všetko prosiť, vyhodí ma z domu, že on nebude s takýmto bláznom žiť, že chodím len po psychiatroch aj tak mi nepomáhajú……a ja som si v afekte zo žiletkou dorezala ruku. Vôbec ma to nebolelo, skôr som mala pocit úľavy.Zhodou okolností nečakane prišla dcérka domov, tak som si nestihla podrezať žili. Samozrejme som putovala na psychiatriu, kde mi zmenili lieky – užívam Frontin 25mg, Valdoxan 25mg-večer 2tbl a na noc Stilnox 1tbl. Mala som pocit, že mi lieky pomáhajú, možno i doma bol pokojnejší život, sama neviem. No zasa sa hádame pre maličkosti a ja nezvládam situáciu, chyzím žilitku a režem, už nie ruky, kde je to vidieť ale nohy, kde sa rezné rany dajú skryť. Keď sa ukľudním, sama na seba nadávam, čo som to zasa urobila, no v tej chvíli to cítim ako neaké vyslobodenie. Často keď som vynervovaná túžim po tom urobiť rez na krku, tak, aby som vykrvácala a nikto ma nenašiel a moje trápenie sa už skončilo. Otec je teraz ten lepší, lebo sa nereže ako ja. Viem, že potrebujem pomoc a určite i liečenie, no na druhej strane, ledva som si našla prácu a bojím sa o ňu prísť. A čo je veľmi dôležité, necítim veľkú podporu z rodiny- majradšej by ma videli na dlhodobom liečení a aby som dala výpoveď. No ja mám strach z toho, čo bude, keď sa vrátim z liečenie? Budem znovu počúvať výčitky, že manžel to neutiahne z platu?
Moc vám ďakujem za odpoveď, možno radu, či neaké povzbudivé slová. Veľmi sa mi pozdáva aj vaše liečenie depresie. Už od marca som v štádiu rozhodovania, ako sa dá k vám dostať na liečenie. Som z Trnavy. Ešte raz veľmi, veľmi pekne ďakujem a netrpezlivo čakám na odpoveď.
MUDr. Marek Zelman dňa 28.7.2010
Liečiť sa je určite lepšie ako trápiť sa. Či to riešiť zintenzívnením ambulantnej formy liečenia (prípadne spojenej i s ambulantnou psychoterapiou) alebo formou hospitalizácie je večná otázka. Hospitalizácia ponúka možnosť intenzívnejšej pomoci a tým by sa veci mohli (schválne píšem mohli, lebo si nerobíme patent na všemocnosť) pohnúť rýchlejšie. Je na zváženie či niekoľkotýždňová hospitalizácia po ktorej sa budete cítiť podstatne lepšie nie je rýchlejším riešením ako dlhodobá ambulantná terapia. Samozrejme hospitalizácia so sebou prináša relatívne aj svoje negatíva.
Rozhodnutie ale je len na Vás, samozrejme sa o ňom môžete poradiť so svojim psychiatrom a určite aj rodinou, ak by ste chceli prísť na hospitalizáciu k nám, budeme na to potrebovať jeho odporučenie. Ostatné záležitosti (termín atď) si potom môžte dohodnúť s primárom ženského oddelenia – MUDr. Celderom.
uzivatel dňa 28.7.2010
Dobrý večer! Pán doktor, chcem sa vám poďakovať za váš čas, že ste si prečítal môj problém a reagoval naň. Viete chodím psychiatričke už 2 roky a až teraz, keď mám myslím už dosť veľké problémy, že si dokážem sama ubližovať, začínam mať pocit, kde bola lekárka celé tie mesiace a roky, keď som jej pravidelne každý mesiac rozprávala ako sa cítim, počúvala ma vôbec? Nechcem ju viniň za môj stav, iba uvažujem nad tým, že som k nej chodila pravidelne a rozprávala ako sa cítim, že mi je horšie a horšie, že mám myšlienky, ktorých som sa veľmi bála a nakoniec sa stali skutočnosťou? Veď chodíme k lekárovi preto, že mu dôverujeme, no nie? Viem, že sa nič z môjho života nevráti, no ako jej mám dôverovať?
Vidíte ako málo mi stačilo, že niekto si prečítal moje riadky a napísal mi. Ďakujem ešte raz a určite budem uvažovať o svojich možnostiach: terapia, zmena lekára a hospitalizácia. Ďakujem ešte raz, za radu, možno iba trošku uvažovať inýám smerom.
Prosím vás ešte o jednu informáciu, čítala som že sa zaoberáte liečbou depresie magnetickou stimuláciou . Je to individuálne? Za odpoveď vám ďakujem a želám veľa úspechov v ďalšej práci!
MUDr. Marek Zelman dňa 28.7.2010
Tak ako napríklad ja v pozícii psychiatra môžem vyhovovať časti svojich pacientov a druhej nie, tak každý z nás si môže so svojim lekárom (psychiatrom) „sadnúť“ alebo „nesadnúť“. Našťastie máme slobodnú voľbu lekára, takže máme do istej miery možnosť výberu.
Čo sa týka magnetickej rezonancie bližšie informácie sú v záložke aktualít. Treba si uvedomiť, že to je len jedna z možností liečby, ktorá má svoje indikácie a bohužiaľ aj limity, tieto je treba samozrejme zvážiť pri vyšetrení a rozhodovaní o jej využití. Ak by sme mali nejakú liečebnú metódu so 100% úspechom v tom momente by naša práca bola jednoduchá, začali by sme ju používať „paušálne“ a ostatné by sme pustili k vode. Nanešťastie ani rTMS takouto možnosťou nie je.
Držím palce