Ťažký rozchod

Dobrý deň, ani neviem ako začať, lebo mi to je neuveriteľne trápne. S priateľom sme boli spolu 2 roky mali sme krásny vzťah spoznala som ho keď môj dedo zomieral na rakovinu a veľmi mi pomáhalo vtedy byť s ním, neviem možno po dedovej smrti som sa tak upela na môjho chlapca ,alebo neviem nechápem to . Otehotnela som mali sme spolu začať žiť, no odišiel do zahraničia pracovať kde bol veľmi dlho čo som ja prežívala veľmi ťažko, sem tam došiel domov .Poslednýkrát čo prišiel som sa dozvedela, že tam žil s inou ženou čo ma zničilo,potom utiekol zase preč pôrod som prežila sama mala som ho veľmi ťažký akútny cisársky rez. Po pôrode som myslela ,že sa všetko zmení a ja sa cez to dostanem keď sa malý narodí, ale nestalo sa ,priateľ žije s tou ženou bola kedysi závislá na drogách on tiež sem tam rád si niečo dal .Vyhrážala sa mu porezala si ruky keď s ňou chcel skončiť a vrátiť sa ku mne . Ja by som sa z toho už rada dostala viete už nechcem takto zit cakanim na nho ,citim ,ze je to uz zle nesmejem sa nemam chuť do jedla vkuse som smutná mávam záchvaty plaču, neviem sa na nič sústrediť iné počas dňa stále mám v hlave iba jeho. Už chcem aby tento kolotoč skončil stále čakám len na jeho telefonát správu, že príde proste úplne sa cítim ako keby mi preskakovalo. Neviete mi niečo poradit malý ma potrebuje nemôžem stále len chodiť ako bez duše.