Depresie, uzkosti
Dobrý deň, neviem ako začať,
Môj oco bol alkoholik, hlavne v mojom dospievajucom období čiže z toho obdobia kedy si začínam pamätať skoro všetko, presťahovali sme sa do nového domu aj keď nie úplne dokončené ho, oco pijaval, nadaval celé noci, kvôli tomu som nespavala a doteraz mám s tým problémy, udialo sa ďalších pár veci, žili sme ako chudobní ľudia veľmi chudobní veľmi zle nechcem to moc rozpisovať, najhoršie to bolo dva roky posledné žitia v Tom dome, celý čas som mala pocit že som tam bola sama a že najviac ma to zasiahlo zo všetkých súrodencov, neustále nadávky a strach, neskôr sa rodičia rozviedli a presťahovali sme sa s maminim priatelom do bytu bývame tu už tri roky , sprevádzali má ťažké depresie a uzkosti, zle dýchanie, vždy som si vedela zapamätať aj najmenší detail a teraz si nepamätám čo som robila včera, bola som na vyšetrení u psychiatra ten to zhodnotil ako depresivno-uzkostilivu poruchu, brala som aj lieky, mám pocit že ja vždy som tá najhoršia vo všetkom čo urobím aj keď to nieje moja vina tak z okolia pociťujem že áno a niekedy už ani neviem rozoznať že čo je správne a čo nie,či za to môžem ja alebo nie, bezdôvodne plačem a nevladzem žiť, je to napísané v skratke, a chcela by som vedieť že či je možné že toto všetko „zapríčinil“ ten alkoholizmus mojho oca, pretože vlastne to je jediná vec i ktorej sa nerozprávam s nikým a mysella som že to mám v sebe už uzavreté ale deje sa to dovtedy ako sme sa odstahovali
Nie náhodou sa o závislosti hovorí ako o ochorení systému, teda o ochorení rodiny. Spolunažívanie so závislým od alkoholu má výrazný emocionálny dopad na príbuzných. Ako správne dedukujete, sú vo Vás témy, ktoré nemáte uzavreté. Bolo by dobré o nich hovoriť s niekým, komu dôverujete a dokáže Vám pomôcť (psychológ, psychiater). Nielen preto, že Vám psychiater stanovil diagnózu, ale najmä preto, aby sa Vám zdravšie fungovalo.