Depresia ťažkého stupňa
Som pacientka s recidivujucou depresiou ťažkeho stupna. Mam demyelinizacne lezie v bielej hmote v mozgu bez progresie vaskularne podmienene od r. 2007, taktiez alergie kontaktne(na kovy, farbiva, cement, guma) od 1994, alergia na lieky proti bolesti od r. 2002, potravinove alergie od 2003, alergia na niektore antibiotika od r. 2004, alergia na pupavu, roztoce, plesen od r.2005, alergia na chlad 2007, alergia na tlak 2009. V minulom roku som bola hospitalizovana na koznom oddeleni 2 krat kym mi povedali ze tieto alergie mozu byt psychickeho charakteru. To som si vsak nepripustala a pritom som uz pracovala v tretom zamestnani, ktore som psychicky nezvladala, ked som bola pod velkym tlakom tak som sa obsypala vyrazkami a zacala sa dusit, samozrejme ze ma zachranka zobrala do nemocnice. Tak som sa horko tazko rozhodla ist ku psychiatricke. Vlastne moje deti badali na mne velke psychicke zmeny a zacali naliehat, aby som vyhladala pomoc. Tak sa aj stalo, zacala ma liecit mila psychyatricka, hoci som sa citila trapne ze co tu vlastne hladam. Bola som na PN 6 mesiacov a zacala som sa citit lepsie tak som si nasla nove zamestnanie a vysadila AD. Bola som velmi stastna ze znova pracujem, ale vydrzalo mi to len 7 mesiacov a zacali sa problemi. Velke depresie, tazkosti s pamatou, bolesti urcitych casti tela a samozrejme urtikaria s tazenym dychanim. Co ma nezabije to ma posilni tak som zatala zuby a pracovala a kym mi nezacal trpnut jazyk aj usta a zacala som citit velku unavu. Tak znova som na PN od maja 2010 beriem Eliceu, Amitriptilin, Denerel, Zodak, tebokan. Ale teraz asi 3 tyzne ma velmi boli hlava, chodim na rehabilitaciu a taktiez ku psychologovy, ale mam tie svoje temne dni, ktore neviem ovplivnit a vtedy som velmi na dn e unavena. Bola som v nemocnici na koznom oddeleni a tam mi zakazali cvicit, behat, plavat a experimentovat. Prosim poradte ako dalej co robit, lebo sa uz citim unavena a zbytocna a nechcem byt nikomu na krku. Dakujem vam
Zuzka
Dobrý deň,
stav ktorý popisujete (aj keď bez psychiatrického vyšetrenia sa to nedá s určitosťou potvrdiť) sa veľmi podobá nedostatočne kompenzovanej depresívnej poruche, s ňou súvisia či už ako depresívne prejavy alebo prejavy ďalších pridružených ochorení i spomínané telesné príznaky. Myslím že na mieste by bolo zintezívnenie antidepresívnej liečby, toto je možné jednak ambulantne (v tom Vám iste poradí Vaša psychiatrička) a ak by to nešlo ambulantne prichádza do úvahy i hospitalizácia na niektorom psychiatrickom oddelení (aj u nás). V každom prípade sa so svojimi úvahami o zbytočnosti poponáhľajte za svojou lekárkou, lebo tento typ myšlienok obvykle pri depresii nemá tendenciu pominúť bez liečbe, naopak bez nej sa obvykle ešte prehlbujú až do stavu kedy by ste mohli sami sebe urobiť niečo nerozumné.
S pozdravom