Rozchod
uzivatel dňa 5.3.2008
mala som priatela,s ktorym som chodila zhruba rok aj pol, pocas tohto obdobia sa velmi zmenil.je to mlady clovek a zacali sa mu na hlavu valit rozne problemy-nezvladal ich.objavila sa u nho ziarlivost,ktora postupne naberala na intenzite.ublizoval mi psychicky dokonca par krat aj fyzicky.vela krat som sa s nim chcela rozist ,ale to nechcel dopustit- naliehal na mna.a vzdy som sa podvolila.ostali sme spolu,zacal navstevovat psychiatra,dostal lieky.kratke obdobie bol ,,pokoj´´ – zaberali,bol ovela kludnejsi, potom zrazu akoby prestali zaberat-prisli dalsie problemy,ktore nevedel riesit,stracal chut do zivota.zvovu zacali hadky,znovu kvoli uplnym malichernostiam-ziarlil,ked som bola s niekym inym ako je on,ked som nepocula telefon a nezdvihla ho-bol problem,mal rozne paranoje,ze co robim,s kym som atd.. pred 2 tyzdnami som povedala dost a rozisla som sa s nim.vyhybala som sa mu,ale on mi stale telefonoval-raz plakal,prosil, inokedy sa vyhrazal. vystupnovalo sa to az tym , ze pokusil o samovrazdu a dostal sa do psych. nemocnici-hronovce. tvrdi, ze som mu zruinovala zivot- ale nechapem ako. jedno viem,nechcem s nim uz chodit,ale chcem ,aby sa vyliecil a znovu zaradil do normalneho zivota.
teraz nie sme v kontakte,nema svoj mobil.telefon pri sebe a ja neviem, ci ho ist navstivit a porozpravat sa,povzbudit ho, alebo uplne prerusit kontakty,nechat to na jeho rodinu, pre jeho a moje dobro. co mam robit? som na chybe ja? sposobila som to nejakym sposobom? mala som pockat , kym sa uplne vylieci a az potom sa rozist ?
MUDr. Karol Hollý dňa 10.3.2008
Veronika,
kedysi vyšla séria knižiek o partnerských vzťahoch od Dr. Plzáka, niektoré vychádzajú v reprintoch doteraz. Všetkými sa tiahne ako červená niť zoznam kontraindikácií do manželstva (ako reprzentanta stáleho partnerského vzťahu). K nim patria u žien histrionska porucha osobnosti a u muža alkoholizmus a chorobná žiarlivosť. Výnimky potvrdzujú pravidlo a poznám niekoľko párov, ktoré žijú v partnerskom vzťahu s osobou trpiacou niektorou zo spomínaných porúch a sú zrejme spokojné. Sú to však výnimky a Vám radím aby ste sa k nim nezaraďovali. Pokiaľ by sa to objavilo po desiatich rokoch spolužitia a po niekoľkých deťoch, moja rada by bola samozrejme iná. Za psychickú poruchu svojho expartnera sa neobviňujte. Vysoko pravdepodobne je to od vzťahu nezávislý problém. Myslím si že pre neho je hospitalizácia najlepšou príležitosťou aby mohol Vaše odmietnutie (či váš rozchod) premeditovať, prípadne ho prebrať s ošetrujúcim lekárom alebo psychológom oddelenia. Jemu i jeho rodine by to však bolo asi potrebné riadne vysvetliť. k.h.